Patriarchát ako manipulátor a deformátor ŽENY, jej duše a jej sexuality - 2. časť

Situacia patriarchalneho muža je aj pre neho samého veľmi nešťastnou a jednoducho povedané, muž svojou potenciou nestači uspokojovť sexualne potreby ženy. Tento fakt ho neuveriteľne hneva a privadza k patologickej žiarlivosti na ženskú sexualitu. Žena može mať sex prakticky kedykoľvek. Muž oproti tomu nemože mať sex kedykoľvek a aj jeho erekcia je relatívne obmedzená, pričom ho pritom sprevadza permanentny strach o svoju erekciu a neobava sa ničoho tak veľmi ako predčasnej, rychlej ejakulacie, na ktorú trpí čoraz viac mužov. S pribudajúcim časom sa to bude u mužov v sexualnej oblasti už len zhoršovať. 

Medzičasom majú v tomto smere problemy už aj celkom mladi muži. Nezriedkavo ejakuluje muz uz po niekolkych sekundach suloženia a sú muzi, ktorym vystrekne ejakulát, akonahle sa ich partnerka vyzlecie a očakava penetraciu. Predčasna ejakulacia sa tak stava pre muza desivym prizrakom a panickym strasiakom a takpovediac Damoklovym mecom jeho narusenej sexuality.

Je však doležité zdorazniť, že nepomer sily sexualneho pudu medzi ženou a mužom nie je biologickym, ale socialnym fenoménom, pričom si ho zapričinil sam muž! V matriarchalnych spoločnostiach (napr. Trobrianderi) tento problém, vytvoreny až patriarchatom, neexistoval. Patriarchat vniesol do spoločnosti nové nastavenie k praci, vlastnictvu a konzumu, ktoré v kapitalizme dosiahlo svoj negativny vrchol. Zaroven destruktivnym sposobom znicil slobodu a prirodzenú radosť ženskej sexuality a deformoval ju svojou narusenou rigidnou sexualnou moralkou a trestal ju krestanskou predstavou o hriešnej sexualite a o hriechu ženy cudzoložnice. Zena, ktora chcela chcela sama, z vlastnej iniciatívy a vasnivo sulozit, bola oznacena za necudnu a za hriesnu. Ešte v 19. storočí platil ženský orgazmus za hriech a katolícke ženy sa museli z neho spovedať!

V matriarchalnej spoločnosti sa pracovalo len preto, aby sa prežilo a tymto sa vytvaral dostatočny časovy priestor pre sex, alebo prave aj pre sex. V patriarchate bol však muž nútene a konzekventne zapriahnuty do sveta prace pod mottom: „Praca prinaša slobodu“ (mimochodom prave toto heslo bolo veľkymi pismenami vyvesené pri vstupe do koncentračnych taborov v nacistickom Nemecku). Po určitom čase muž úplne stratil svoju sexualnu spontannosť, pretože stratil čas pre uvoľnené a komplexné uspokojovanie svojich sexualnych potrieb. Jeho sexualita sama o sebe sa stala rychlou a nútenou aktivitou, tzv. bleskovkou, ktora bola spojena so strachom zo zlyhania. Ťažko a veľa pracujúci muž sa stal totalne zotročenym cez železné a nemilosrdné zakony jeho ekonomiky, čim stratil na zmyselnosti.   

Odrazu chcel muž stale viac mať a vlastniť. Tymto celkom stratil slobodu a svoje pozitivne nastavenie k sexu a žene. Napokon si ale musel sam priznať, že v tychto novych spoločenskych pomeroch v sexe na ženu už nestačil. Ona chcela, to čo aj predtym chcela a on nemohol. On ju nemohol viac uspokojovať tak, ako predtym! Preto muž chcel (a zo svojho patriarchálneho pohľadu aj musel) so ženou zaobchadzať majetnicky a žiarlivo  kontrolovať jej sexualitu ako svoje vylučné vlastnictvo a tymto fungovať ako jej jediny „spravca“. Preto vymyslel spoločne so svojou patriarchalnou monoteistickou religiou prisne sexualne pravidla pre ženu a tabuizovanú sexualnu moralku, ktora ženu a jej sexualitu zväzovala, ohraničovala (a tym aj deformovala) a v konečnom dosledku mala sposobiť to, aby sa žena sexuálne fixovala len na jedného muža. 

Normatív bezpodmienečnej sexualnej vernosti sa teda zrodil a v pripade, ak ju žena nedodržala, bola vtiahnuta do moralneho bahna a označena za nehanebnu súloženiachtivú hriešnicu, čim bola spoločensky znemožnena. 

Pokračovanie nasleduje