Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 92. pokračovanie

"Tu ale musím niečo dodať a tak trochu popraviť to, čo si myslíš v tomto ohľade o antických Grékyniach", povedal so svojím príjemným úsmevom Dimitrios a pokračoval:

"Tie medzi nimi, ktoré neboli spokojné so sexom v rámci manželstva, tak si tiež hľadali možnosti, ako to napraviť. Manželská nevera bola ženám síce pod trestom zakázaná, ale neukojené manželky si našli cestičky, ako svoj sexuálny problém riešiť. Aj preto robili veľmi výnosný obchod zruční a vynaliezaví remeselníci, ktorí zhotovovali z dreva falusy, aby ich v konečnej forme potiahli jemnou naolejovanou kožou. A tento ich tovar bol veľmi žiadaný. Nejedna neukojená manželka však pestovala aj lesbické vzťahy. 

   Známa antická filozofka a poétka Sapfo opísala lesbickú lásku vo svojom filozofickom traktáte už v siedmom storočí p.n.l. Na gréckom ostrove Lesbos - ktorý dal erotickej láske medzi ženami svoje meno - viedla internát pre mladé dievčatá z bohatých rodín. A v ňom - podľa všetkého čo o Sapfo vieme - dievčatá nevyučovala len vo vedách a umení. 

O samotnej Sapfo, ako o žene, sa rozprávalo, že bola veľmi erotická a zmyselná a hoci málokto z Aténčanov rozumel jej horúce ľúbostné básne, lebo ich písala v ťažkom dialekte ostrova, boli jej nadšenými obdivovateľmi a ctiteľmi. Od jej čias sa láska medzi ženami nazývala už len lesbickou láskou."

"To znie tak, akoby lesbická láska bola v starom Grécku spoločensky akceptovaná. Pokiaľ je mi známe, to tak ale nebolo. Podľa toho, čo si však hovoril o tom ty, že Aténčania Sapho za to neodsudzovali, ale že ju obdivovali, tak tomu celkom nerozumiem." 

Povedala Ginette a spýtavo sa pritom pozrela na mladého Gréka.

"Vec sa má tak, že pokiaľ žila Sapfo, ktorá okrem toho, že bola atraktívnou ženou, tak bola aj filozofickou autoritou, sa lesbická láska morálne neodsudzovala. Mimochodom, Sapfo bola aj najvýznamnejšou poétkou klasickej starogréckej lyriky. Po jej smrti sa však rýchlo zabudlo na tolerovanie lesbických vzťahov a starí Heléni opäť verejne odsudzovali lesbicky žijúce ženy. Pritom ale mužskú sexualitu deklarovali ako prirodzenú a pedagogicky potrebnú súčasť života. Muži sa bez problému ukazovali vo verejnosti so svojimi mladými nedospelými milencami.

Tabuizovaný bol len homosexuálny vzťah medzi dospelými. Dokonca aj starší ctihodní muži sa radi vychvalovali počtom mladíkov, nad ktorými mali pedagogický dozor a s ktorými mali zaroveň aj milenecký vzťah."

"Ako to bolo so Sokratesom?"

Zamiešal sa do debaty o sexualite starých Grékov Denis a dodal:

"Je pravdou, že aj on mal homosexuálne sklony, hoci bol ženatý so zlopovestnou Xantipou, s ktorou mal troch synov?" 

pokračovanie nasleduje