Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 97. pokračovanie

Ostali tam až do večera a zažili na mystickom Cape nezabudnuteľne nádherný západ slnka.

Bol štvrtok podvečer, keď zazvonili na dverách bytu Berbatiotisovcov, ktorý tiež bol neďaleko Plaky. Otvoril im Evangelos a po srdečnom privítaní ich zaviedol do priestrannej obývačky, kde ich už očakávala Anastazia s rodičmi. Otec, kirios (pán) Berbatiotis bol okolo šesťdesiatpäťročný, na Gréka veľmi vysoký muž. Mal takmer celkom čierne vlasy, ktoré sa mu mierne striebrili len na spánkoch. Privítal ich veľmi emocionálne, samozrejme v perfektnej češtine. Kiria (pani) Berbatiotisová bola od svojho muža o dobrú hlavu menšia a mala veľmi dobrácku tvár. Obe ich deti zdedili vysoké postvy zrejme po ich otcovi.

Okamžite bolo cítiť, že sa veľmi tešia z tejto návštevy, ktorá im prinášala „závan“ z ich druhej vlasti – z Československa. Už boli očakávaní a na stole boli pripravené dobroty gréckej, ale i českej kuchyne a na pitie čaj, úzo a retsina.

Úzo je národným alkoholom Grékov – niečo podobné, ako pre Slovákov slivovica. Pije sa fakticky pri každej príležitosti, nikdy však nie v takej miere, aby sa Gréci z neho opili. Grék sa nikdy neopíja, taký stav by bol pod jeho dôstojnosť. Úzo je ľahký alkohol, s osviežujúcim účinkom a vyrába sa z rastliny aniz. Obykle sa pije dokonca ešte riedený vodou.

Retsina je stolové víno, s príchuťou živice a nie je mimoriadne silné. Nájdu sa ľudia, ktorí tvrdi, že im trochu chutilo ako ricínový olej. Také niečo ale nikdy nepovie žiadny Grék. Retsina sa svojou zaiste špecifickou chuťou hodí k horúcemu gréckemu počasiu – tak sa o nej vyjadrujú Gréci. Bežnému Európanovi však rozhodne sprostredkúva inú chuť, ako je na ňu zvyknuty pri iných tradičných vínach.

Po tom, ako sa navzájom predstavili a sa vyobjímali, si pripili s úzom i retsinou a Ginette hneď poznamenala, ako znalkyňa francúzskych vín, že grécka retsina má skutočne zvláštnu chuť, ale ricínový olej jej rozhodne nepripomínala. Niečo také mohli podľa nej tvdiť len zlomyseľní neprajníci Grékov. Kirios Berbatiotis sa potom po obligátnej výmene zdvorilostí, ktorá však u Gréka nikdy nie je len formálna, ale veľmi úprimne srdečná a vychádza z hĺbok gréckeho srdca, hneď rozhovoril o ich starej vlasti, o Československu a mal pritom vlhké oči.

Poznal veľmi dobre aj Slovensko a rozprával, že v Kežmarku mal dokonca veľmi dobrého priateľa, s ktorým si ešte pravidelne píše. V byte mali veľa vecí, ktoré im pripomínali Československo a ktoré si odtiaľ priniesli. Kiria Berbatiotis sa pochválila aj krásnou zbierkou českého krištálu. Na stene, v predizbe, visela jedna vyrezávaná slovenská valaška, ktorú im poslal ich kežmarský priateľ.

V priebehu rozhovoru sa ukázalo, že kirios  Berbatiotis je výborným znalcom starej gréckej filozofie, a tak sa ich diskutovanie začalo točiť okolo tejto témy. 

pokračovanie nasleduje