Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 95. pokračovanie

Medzičasom sa k nim opäť pridružil aj Evangelos a po chvíli sa vrátila aj Anastázia. Trvalo to veru dobrú polhodinu, kým sa vyslobodila z mužských ramien, ktoré si ju neprestajne v tanci vymieňali. Až keď sa napokon rozhodne vzoprela poslednému vyzvaniu do tanca, tak sa mohla pobrať k priateľom. To ale nepočítala s Dimitriosom, ktorý teraz využil svoju šancu a už sa nenechal zatiahnuť do ďalšieho rozhovoru a trpezlivo počkal chvíľku, kým si Anastázia vydýchla a potom si ju odviedol do tanca.

Pre Ginette a Denisa to bol veľmi zvláštny a nezabudnuteľný večer, lepšie povedané, nezabudnuteľná noc - a užívali ju až do tretej rána.

                                               + + + + + + + + + + +

Na druhý deň sa vydali Ginette s Denisom na výlet autobusom na známy a obľúbený Cap Sunion. Je to najjužnejší výbežok Atiky a je tam, vysoko sa týčiac nad morom, impozantná, historicky veľmi vzácna ruina chrámu boha mora, Poseidóna, ktorého starí Rimania nazývali Neptúnom. Z Atén vyrazili krátko po deviatej a tešili sa na nádherný deň. 

Bolo veľmi horúco a cesta bola trochu únavná. Prechádzali viacerými mestečkami a dedinami a autobus naberal cestou čoraz väčšie meškanie. Už z Atén mali meškanie viac ako desať minút. Kto je však v Grécku netrpezlivý a stále pozerá na hodiny, tak ten by nemal cestovať do tejto južanskej krajiny. Grék totiž nenávidi nič tak veľmi ako nechať sa zotročiť časom a stále sa niekam ponáhľať. Pre neho sú takí ľudia, ktorí sú sluhami času a presnosti, tými najneslobodnejšími a najpoľutovaniahodnejšími indivíduami.

V autobuse boli prevažne zahraniční turisti, ktorí mali ten istý cieľ, ako aj naši dvaja Parížania, Ginette a Denis. Je veľmi zaujímavým divadielkom sledovať ako cudzinec správanie sa gréckych vodičov autobusov. Najvýstižnejšie ich možno charakterizovať ako opravdivých majstrov okamihu. Aj v najzložitejších dopravných situáciach sa dokážu bleskurýchle a správne rozhodnúť.

Aký je typický charakter Gréka, taká je aj jeho jazda ako riadiča motorového vozidla. Uprednostňuje slobodu pred disciplínou a poriadkom.

A keďže aj v uniforme dopravného policajta je navlečený vždy len Grék, tak sa nemožno diviť, že sa pri riadení a kontrolovaní dopravy nechová ako prísny generál, ale skôr ako benevolentný pozorovateľ, ktorý nezasahuje pri početných porušovaniach dopravných predpisov vodičmi a prižmúri nad nimi oči. To ale platí len potiaľ, pokiaľ sa nestane dopravná nehoda. Potom ale veľká beda, prebeda, previnilcovi. Ak porušil nejaký dopravný predpis, a tak zapríčinil nehodu, tak si môže byť istý, že ho neminie najtvrdší trest.

Chodec sa ale v divokej a veľmi komplexnej aténskej doprave nemusí vôbec obávať o svoj život, a to napriek tomu, že v nej každý vodič húževnate bojuje o čo najvýhodnejšiu pozíciu, ale zároveň je aj vždy mimoriadne ohľaduplný a pozorný a reaguje okamžite, keď sa chodec hoci aj sám nechtiac ohrozí a vystaví nebezpečenstvu pred jeho kolesami. 

pokračovanie nasleduje