Úvodná stránka > Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 9. pokračovanie
Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 9. pokračovanie
30.09.2014 00:20
Pri východe zo sály Denisa oslovil vyšší prešedivelý, asi päťdesiatpäťročný muž:
"Prepáčte, doktor Čarnecký, že vás zdržiavam, viem, že sa ponáhľate, ale rád by som s vami krátko hovoril a síce z dvoch dôvodov. Dovoľte však, aby som sa najprv predstavil. Volám sa Brissard a som profesorom fyziky na jednom výskumnom parížskom ústave.“
Muž sa na moment odmlčal a pozeral na Denisa. Ten však bol hlboko ponorený do svojho sveta astrofyziky, a tak si vôbec nedal do súvisu zhodu mien Ginette a muža, ktorý stál pred ním. Okrem toho, jej priezvisko si ani dobre nepamätal, pre neho bola len Ginette, a tak neprejavil žiadnu reakciu, len trochu nervózne pozeral na svoj proťajšok a jeho výraz tváre dával najavo, že nemá chuť sa ďalej s ním zdržovať a len zdvorilosť ho nútila ešte chvíľu vyčkať. Profesor, ktorý dobre vedel, prečo Denis nemá veľkú chuť na rozhovor, rýchlo pokračoval:
"Bol som na vašej prednáške, hoci nie som astronóm. Už dávnejšie som si poznačil dnešný dátum, lebo keď sa mi pred časom dostal do rúk program vášho sympózia, tak ma veľmi zaujala práve vaša téma. Rozhodol som sa, že si ju prídem vypočuť a že sa pokúsim s vami nadviazať kontakt. Vtedy som ale nemohol ani len vo sne tušiť, že tak predo mnou urobí už moja dcéra, hoci v jej prípade to bolo, pochopiteľne, z celkom iného dôvodu", dokončil s úsmevom profesor to, čo spočiatku nakrátko prerušil a pozeral skúmavo do tváre mladého muža.
Denisova tvár odzrkadlovala veľký údiv a zarazenie, lebo odrazu si uvedomil, kto pred ním stojí. Potom z neho vystrelilo:
"To predsa nie je možné. Nemôžem tomu ani uveriť. Profesor Brissard, vy že by ste boli otcom Ginette - ženy, ktorú som len včera spoznal a ktorá ma tak očarila? Také dve náhody, ktoré naviac aj spolu súvisia, ako vedec ani len nemôžem pripustiť. Môžem však povedať len to, že akauzálny svet kvantov ovplyvňuje svet našich zmyslov oveľa viac, ako si to uvedomujeme a občas pre nás vytvorí také situácie, s ktorými vôbec nepočítame."
„Uisťujem vás, doktor Čarnecký, že som naozaj otcom Ginette, hoci sa navzájom veľmi nepodobáme", povedal so širokým úsmevom profesor a pokračoval:
"Som otcom dievčaťa, ktoré s vami včera strávilo takmer celý deň a ktoré mi potom neskoro v noci telefonicky dlho rozprávalo o tom, ako ju náhoda zviedla s jedným výnimočným, skvele vyzerajúcim mužom a vynikajúcim astronómom. Keď sa zmienila aj o tom, že ste astronóm a že ste prišli do Paríža na vedeckú konferenciu, tak som úžasom spozornel, hoci som svoju milovanú dcéru počúval od začiatku veľmi pozorne. Akonáhle však vyslovila vaše meno, tak som nechcel veriť vlastným ušiam a bol som taký prekvapený tou neuveriteľnou náhodou, ako teraz aj vy. Keď som jej povedal, že síce jej prvú výpoveď o vás ešte neviem posúdiť, ale to, že ste skutočne skvelým astronómom, že to viem už niekoľko rokov a už dávno som mal v pláne ísť na vašu prednášku v Paríži, tak Ginette od prekvapenia zvýskla radosťou a nadšením. To je zatiaľ všetko, čo som vám v krátkosti chcel povedať prv, ako sa teraz vyberiete za ňou."
"Teším sa veľmi, profesor, z nášho neobyčajného stretnutia, i z toho, že som vás mohol spoznať ako otca Ginette i ako vedeckú osobnosť, čo však najbližšie určite intenzívne prehĺbime. Máte úžasnú dcéru - za tých niekoľko hodín, ktoré som včera s ňou smel stráviť, sme sa veľmi zblížili a včerajší deň ostane pre mňa navždy nezabudnuteľným zážitkom. Takú dcéru by si prial mať každý otec."
Denis chcel týmito slovami aspoň v krátkosti naznačiť to, čo pociťoval pre Brissardovú dcéru a profesorova tvár vyjadrovala, že to veľmi dobre porozumel, lebo mu odrazu dôverne položil ruku na plece a povedal:
"Ďakujem, Denis, viem to. Ginette je skvelý človek a osobnosť. Máme spolu nádherný vzťah. Mimochodom, budem veľmi rád, ak ma budete volať jednoducho len Jean. Teraz vám však chcem úprimne pogratulovať k vašej skvelej prednáške. Vaša teória je skutočne veľmi odvážna a vedecky fascinujúca, ale aj veľmi plauzibilná. Avšak pre konzervatívnu časť vedcov nebude ľahko stráviteľná. Ale práve astronómia a fyzika sú plné prevratných a revolučných ideí.
Teraz už naozaj len toľko, že vás nechcem dlhšie zdržiavať, lebo som si istý, že Ginette sa vás už nemôže dočkať a ako ju poznám, už na vás určite čaká, je totiž veľmi presná a dohovorené termíny dodržiava s príslovečnou spoľahlivosťou nemeckej železnice. Prv však ako sa rozlúčime, tak by som vás chcel pozvať na zajtra večer k nám. Charlotte, moja manželka a Ginettina matka, ako už možno viete, je polovičná Slovenka a už sa veľmi teší na to, ako prekvapí vašou návštevou svoju matku, Slovenku, ktorá bude tiež prítomná. Prišli by ste spolu so Ginette okolo siedmej. Prijímate naše pozvanie?"
Denisovi preblesklo hlavou, že Pariž mu naozaj pripravil samé náhody a neobyčajné prekvapenia, akoby ho niečo bezmenné a mysteriózne chcelo presvedčiť , že svet skrytý, svet akauzality a chaosu, je pravým vládcom udalostí a procesov a nie vonkajší svet logiky, matematiky a fyziky. Jean akoby čítal jeho myšlienky, dodal, skôr než Denis stihol odpovedať:
"Chcem ešte povedať, že okrem samozrejmej pohostinnosti nášho domu a príslovečne excelentnej francúzskej kuchyne a intenzívnej pozornosti troch žien, ktorá vám je istá, je tu ešte niečo. Rád by som vás pri tej príležitosti zasvätil do témy, ktorá určite vzbudí váš záujem. Pracujem na nej so svojím tímom už dlhšiu dobu. Robíme výskum istých fyzikálnych systémov a procesov, ktoré sú založené na fyzike chaosu, teda na princípe fraktálnej geometrie a takzvaných náhodných fenoménov. Som presvedčený, že takýto atraktívny program na zajtrajší večer určite neodmietnete."
"Ďakujem, Jean, cítim sa veľmi poctený vaším pozvaním a neviem na čo sa mám viac tešiť. Či na to, že budem stredobodom pozornosti troch neobyčajných žien, alebo na skvelú ponuku významného francúzskeho fyzika, ktorá mi otvára nečakanú príležitosť oboznámiť sa bližšie s tajomstvami tejto jedinečnej vedeckej témy. V každom prípade vám ešte raz ďakujem a samozrejme, že veľmi rád prídem."
Jean ho priateľsky potlapkal po pleci a povedal mu odrazu po slovensky: "Dovidenia, zajtra večer sa uvidíme."
Keď uvidel v Denisových očiach údiv, dodal po anglicky:
"Klára, moja svokra, sa vytrvalo pokúšala naučiť všetkých členov mojej rodiny, žiaľ, s minimálnym úspechom, vašu veľmi ťažkú slovenskú reč. Pred vami teraz môžem hrdo povedať, že najučenlivejší člen rodiny som bol ja a ovládam vašu reč síce nie veľmi dobre, ale bežné veci viem v nej vyjadriť."
