Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 87. pokračovanie
13.01.2016 15:37
Doprevádzal ho hlas peknej peknej čiernovlasej, veľmi mlado vyzerajúcej speváčky. Pre Denisove uši znel dosť hlboko, ale neobyčajne strhujúco dynamicky a melodicky.
Evangelos privolal čašníka a objednal pre všetkých suvlaki a kilo mavro krasi - čo bolo grécke ražniči a liter červeného vína, prirodzene gréckeho. V taverne vládla veselá atmosféra, naplnená hlučnou vravou. Viacerí z prítomných k zvukom strhujúcej gréckej hudby aj tancovali. V tejto svojráznej, nenapodobniteľne gréckej atmosfére bolo možné zachytiť a vnímať vrúcnu a intenzívnu lásku gréckej duše k životu.
Niekto môže pokladať túto, niekedy až divokú životnú vitalitu balkánskeho Gréka len za bezduchú animalitu. To je však zásadný omyl, lebo láska Gréka k životu je v každom prípade naplnená aj preduchovnelosťou. V čom sa ale Grék odlišuje od ostatných Európanov, najmä tých zo severnejších regiónov európskeho kontinentu, je skutočnosť, že život je pre neho niečo úplne samozrejmé a nikdy nie je len ružový.
Z pohľadu Gréka je samozrejmosťou, že prináša so sebou nevyhnutne aj množstvo problémov. To však vôbec nenarúša jeho lásku k nemu. Dokonca - a to je pre iných takmer nepochopiteľné - ju ešte prehlbuje. Jeho láska k životu sa prejavuje v komplexnej rôznorodosti. Napríklad taký Aténčan je rovnako hrdý na svoju Akropolu a miluje ju práve tak, ako aj bujnú tropickú nádheru svojej záhrady alebo svoj obľúbený kafenion.
Po tom, ako sa dobre najedli a dostatočne si už užili skvelú atmosféru, tak sa rozhodli, že si ešte zajdu do jedného neďalekého lokálu, ktorí Gréci zvyknú nazývať "muzikálna krčma". Keď už mali zaplatiť, tak to s úplnou samozrejmosťou prevzal Evangelos a takmer by sa bol urazil, keď mu Denis nasilu tlačil do ruky peniaze - podiel za Ginette a za seba.
"Denis, človeče, veď predsa neblbi, lebo sa naozaj ešte urazím", povedal s úsmevom Evangelos a odtláčal jeho ruku s peniazmi a dodal:
"Ale mám s tebou trpezlivosť a keďže si ešte nikdy nebol v Grécku, tak ti niečo objasním. Musíš vedieť, že u nás sa hovorí, že gréčtina vôbec nepoznala výraz ˇplatiť oddeleneˇ a že nás to naučili až nemeckí turisti, ktorí už pred rokmi začali chodiť do Grécka vo veľkom na dovolenky. Tí chceli vždy platiť len každý za seba, hoci strávili pri spoločnom stolovaní s priateľmi a známymi aj dve a či tri hodiny.
Naproti tomu je niečo také u nás potešenie a zároveň aj česť, keď môžeme zaplatiť za hostí, s ktorými sme spolu sedeli pri stole a sme sa všetci spoločne dobre cítili pri družnom a priateľskom rozhovore. Po čase, keď tu už budete dlhšie, tak pochopíte a naučíte sa rešpektovať aj túto časť srdca hrdého Gréka. Ale veď napokon aj ty, ako Slovák, nemáš k tomu ďaleko, lebo aj u vás, na Slovensku, je možné niečo také zažiť."
pokračovanie nasleduje