Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 85. pokračovanie

    Slnko sa už pomaly skláňalo k horizontu, keď vychádzali z Agora múzea, plní užasných dojmov z toho, čo tam videli. Strávili v ňom niekoľko hodín a prezreli si množstvo fascinujúcich skulptúr, sôch, reliéfov a mnoho ďalších cenných archeologických vykopávok zo starých Atén. Okrem iných vzácností ich veľmi nadchli dve sochy, ktoré predstavovali Ilias a Odyseu.

    Bolo krátko po ôsmej, keď sa v blízkosti Plaky stretli s Anastáziou a Evangelosom. Zvítali sa srdečne už ako starí dobrí priatelia. Evangelos im povedal, že ich vezmú do jednej veľmi obľúbenej taverny na Plake. Nebolo to ďaleko a tak tam išli peši, čo Ginette a Denis aj tak vždy uprednostňovali. Cestou sa zastavili na námestí Syntagma, čo znamená v gréčtine námestie ústavy a má pre Grékov veľkú symbolickú hodnotu. Toto meno dostalo námestie v roku 1843, keď grécky národ prinútil svojho kráľa Otta k vyhláseniu oficiálnej ústavy. Je to najväčšie a najkrajšie aténske námestie. Je na ňom niekoľko luxusných hotelov, ale aj dôležité budovy známych zahraničných a domácich firiem. Možno tam ale nájsť aj niekoľko kaviarní a do jednej z nich zavítali aj štyria priatelia.

      Keď im usmievavý čašník priniesol kávu, tak im Anastázia porozprávala niekoľko zaujímavostí o Syntagme:

   „Na východnej strane námestia sa voľakedy nachádzal komplex budov starého zámku, dnešného gréckeho parlamentu. Pred ním je veľká terasa s pomníkom „neznámeho vojaka“, kde možno sledovať každú nedeľu impozantnú ceremóniu slávnostnej výmeny čestných stráží. Na pomníku sú upevnené pamätné bronzové tabule, kde sú zaznamenané všetky grécke víťazstvá nad Turkami od roku 1821. Najnovšie archeologické a historické výskumy naznačujú, že známy Lykeion – filozofická škola Aristotela – sa podľa všetkého nachádzal v priestranstve Syntagma.“

         Potom sa ujal slova Evangelos:

      „Keďže práve sedíme v kaviarni, tak vám porozprávam niečo o vzťahu Gréka k jeho azda najobľúbenejšiemu miestu v jeho voľnom čase – ku kafenionu. O gréckych mužoch možno povedať, že trávia viac času vo svojom kafenione, ako vo vlastnom príbytku. Toto miesto je pre nich akýmsi spojovacím  mostom medzi súkromím a verejnosťou a tiež aj istým druhom transformátora informácií medzi súkromnou sférou a sférou vonkajšou.  

   Sotva nejaký iný európsky národ kladie taký veľký dôraz na pestovanie a udržovanie priateľstva a spoločenstva týmto spôsobom, ako Gréci, a to bez toho, aby sa pritom opájal alkoholom, ako to robievajú Slovania. Grék v ňom okrem toho pritom spája veľmi často aj príjemné s užitočným a súkromné s obchodným, lebo kafenion je pre neho výhodný  a používany takmer na všetko. Nielen na bežné rozhovory s dobrými priateľmi, ale aj na uzatváranie obchodov, na konzultáciu s lekárom, právnikom či učiteľom, ale občas dokonca aj s kňazom. Kafenion je centrum, kde sa zbiehajú všetky informácie celogréckej ľudovej spravodajskej siete.“

pokračovanie nasleduje