Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 84. pokračovanie

     Trpezlivo mu vysvetloval ďalej správanie svojho krajana:

     „Tento muž je toho názoru, že  pre vás, ako hosťa v našej krajine, nie je toto hrozno, ktoré ste mali, dosť dobré. Podľa neho si hosť a cudzinec, ktorý nás navštívi, zaslúži to najlepšie, čo mu grécka krajina môže ponúknuť a preto vám chce darovať zo svojho najkvalitnejšieho hrozna, aké má.“

       Keď už potom o niečo neskôr kráčal Denis po tejto pre neho navždy nezabudnuteľnej príhode, ktorá mu pomohla pochopiť mentalitu Grékov, spolu so Ginette smerom k Panepistimionu – Aténskej Univerzite, tak v hlave ešte chvíľu reflektoval to, čo práve zažil. Potom začal Ginette rozprávať, čo sa mu prihodilo na trhu, kým sa ona rozprávala so svojimi francúzskymi krajanmi.

       „To sa ti naozaj dostalo skutočného a veľmi presvedčivého dôkazu neobyčajnej gréckej priateľskosti a náklonnosti k cudzincom  a hosťom. Ten jednoduchý grécky predavač ti dal presvedčivo a jasne najavo, že si pre neho bol z druhu sympatických a milých cudzincov, ktorých si Grék veľmi váži a cení, podľa motta – pre cudzinca a hosťa je len to najlepšie z dobrého práve ešte dosť dobré.“  

        Medzičasom sa aj v tomto smere v Grécku veľa zmenilo a podobné prejavy gréckej pohostinnosti už nie sú bežnou záležitosťou a najmä v tých oblastiach a mestách, kde sa to v istých mesiacoch roka doslova hemží návštevníkmi z cudziny, sú zriedkavé. Tam je pre mnohých Grékov cudzinec už len objektom, na ktorí sa pozerajú výlučne ako na zdroj finančných prijímov.

        V takom prípade sa potom aj ich pôvodné postoje vo vzťahu k cudzincom veľmi silne skomercializovali. 

      Napriek tomu môže cudzinec, zvlašť vo vidieckých regiónoch, počítať takmer vždy s veľkorysosťou, ochotou a priateľskosťou domorodého obyvateľstva. Ale rozhodne má každá grécka štedrosť v dávaní aj svoje hranice. Ak totiž Grék zbadá, že ho niekto chce len využiť, tak reaguje odmietavo a neprístupne.

       Grék má minimálne dve rôzne tváre. Beda tomu cudziemu, kto by požiadal niekde v odľahlých kopcoch gréckeho sedliaka, idúceho na oslovi (v Grécku sú oblasti, kde sa ešte často používa osol ako ťažné zviera) , aby mu odniesol na kus cesty jeho batožinu. Určite by si za to zapýtal úžernícku sumu, najmä, ak si je istý, že v blízkosti sa nemôže objaviť žiadny iný osol.

      Avšak na druhej strane treba povedať, že ten istý sedliak bude reagovať úplne inakšie, ak ho dotyčný zamotá do priateľského rozhovoru, pričom mu prezradí niečo o sebe, o krajine z ktorej pochádza, povypytuje sa ho na jeho rodinu, na jeho deti a ženu, chce vedieť niečo o dedine, z ktorej pochádza a napokon môže niečo prehodiť hoci aj o veľkej politike vo svete. Potom už stačí si len pretrieť niekoľkokrát spotené čelo, nápadne zavzdychať od námahy, ktorú spôsobuje chôdza pod horúcim  gréckym slnkom a cudzinec si môže byť istý, že mu sedliak sám priateľsky ponúkne somára, aby sa na neho posadil aj s batožinou a ani slovom sa nezmieni o tom, že by za to niečo požadoval. Taký je Grék.

pokračovanie nasleduje