Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 80. pokračovanie

     “Nuž pozri sa – poviem to takto. Ich vzájomná súvislosť je celkom prirodzená a tým aj logická. Medziiným sa prejavuje aj v tom, že po dobrom, dlhom a intenzívnom sexuálnom akte je naše telo príjemne unavené a spravidla pociťujeme potom potrebu si pospať, prípadne aspoň trochu si zdriemnuť. Akoby si organizmus tým spôsobom vyžadoval regeneráciu energie. A tiež oboje – výdatný spánok i kvalitný sex – dodávajú organizmu novú vitálnu silu. Keď sa telo v pokoji plne oddá spánku, pocíti následne jeho blahodárne účinky. Optimálne je zaspávať tak, že odhodíme z mysle všetky denné starosti a problémy.

     Z biologického hľadiska spočíva hlavný rozdiel medzi spaním a bdelým stavom v zmene dýchacej činnosti. Zvuky, ktoré sú spôsobené dýchaním počas spánku sú slabšie a rytmus dýchania je pomalší a rovnomernejší. To preto, lebo bránica stratí počas spánku podstatnú časť svojho napätia, ktoré na ňu pôsobí počas dňa, keď je človek aktívny. A presne to isté sa s ňou udeje, keď sa žena a muž milujú a dosiahnu orgazmus.“

  „Tieto súvislosti mi boli dosiaľ úplne neznáme a je pre mňa skvelé, že sa môžem od teba učiť nové, pre mňa neznáme veci. Bol som už ako dieťa extrémne zvedavý, a toto zvedavé dieťa je stále vo mne a som presvedčený, že ma až do smrti neopustí.

Hovorila si o bránici a práve na ňu teraz nadviažem a poviem ti niečo, čo pre zmenu pravdepodobne nebudeš zas vedieť ty.

Starí grécki filozofovia boli presvedčení, že bránica, tento veľký, na zvon sa podobajúci sval, rozdeľuje do dvoch zón......“

  „ Ó, drahý! Vôbec som netušila, že sa môj pán astronóm tak dobre vyzná aj v anatómii tela“, skočila mu do reči rozšafne Ginette.

   „Odkedy som sa začal zaujímať o ženské telo, tak ma začala zaujímať aj jeho anatómia a následne som sa prepracoval aj k všeobecným anatomickým poznatkom. A predstav si, že spočiatku som nepoznal ani len základne veci o ľudskom tele. Tak veľmi som bol zaujatý a pohltený astronómiou a kozmom. A mimochodom, vonkajšia anatómia tvojho tela je dokonale fascinujúca.“

Po poslednej vete sa sa veľavýznamne pousmial a pokračoval:

   „Ako som už povedal, starí grécki mudrci rozlišovali na tele dve oblasti. Oblasť nad bránicou asociovali s dňom, teda so svetlom a tým aj s vedomím. A dolnú oblasť – a to ťa ako psychologičku bude určite veľmi zaujímať - spájali s podvedomím, a tomu prisudzovali noc a tmu. Myslím si, že to bolo, aj keď na to upriamime náš dnešný moderný pohľad, naozaj veľmi skvele vyjadrené. Veď naše vedomie to je predsa naše svetlo – svetlo nášho mozgu -  a naše podvedomie, to je niekde ukryté a nemáme k nemu vždy prístup, ak vôbec. A preto je pre nás podvedomie akoby bolo neustále v tme, kde je pred nami ukryté.

    Ľudské vedomie spájali antickí Gréci aj so Slnkom a jeho východ, ktorý prináša Zemi svetlo nového dňa, spôsoboval podľa ich predstáv tok energie z okolia brucha do hrude a hlavy a živil  tak srdce a mozg a umožňoval ich stálu aktivitu. Táto dohora prúdica energia vybudila potom vedomie. Západ Slnka znamenal stiahnutie energie zhora nadol, a to prinášalo so sebou ospalosť a následne spánok.

    Brucho bolo pre nich ale aj symbolickým zjednotením suchej zeme a mora. A bolo tiež niečím, kde bol pôvod všetkého živého, kde sídlili tajomné sily, zodpovedné za nikdy neustávajúci a večný cyklický priebeh života a smrti.“

 pokračovanie nasleduje