Úvodná stránka > Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 8. pokračovanie
Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 8. pokračovanie
28.09.2014 00:02
Po prestávke sa začala druhá časť vedeckého programu prvého dňa konferencie. Otvoril ju ruský astronóm z Leningradu. Venoval sa dynamike Miečnej dráhy.
Po ňom sa ujal slova Denis. Jeho referát mal názov Teória kozmických vlákien. Zaoberal sa už niekoľko rokov so starým problémom modernej kozmológie, ktorý principiálne pozostával v jednoduchej otázke: Prečo hmota, ktorá vznikla už vo veľmi skorej fáze univerza z nepredstaviteľne horúceho a homogénneho žiarenia, sa nerozložila a neusporiadala v ňom tiež rovnomerne, ale si v ňom akoby vyhľadala len isté oblasti, kde sa potom ďalej evolučne rozvijala a vytvárala komplexné objekty makroskopického i mikroskopického charakteru?
Táto problematika ho zamestnávala už ako šestnásťročného a keď začal študovať na vysokej škole, venoval sa jej konkrétne a s plnou energiou mladého nadšenca astrofyziky. Jeho úvahy okolo jej riešenia vychádzali z umiestnenia a zoskupenia jednotlivých galaxií v kozmickom priestore. Naša galaxia patrí do skupiny približne dvadsiatich galaxií, pričom sa tento galaktický zhluk nazýva lokálnou skupinou. Lokálna skupina je súčasťou vyššieho nadradeného systému skupín galaxií a táto útvarová systematičnosť pokračuje ďalej k vyšším systémom. Kde sa končí táto hierarchia galaktických systémov a či sa vôbec niekde končí, to nevieme povedať.
Čo je príčinou toho, že hmota vytvára v istých kozmických lokalitách koncentrované zoskupenia a v iných obrovských priestoroch vesmíru, neporovnateľne väčších, je jej hustota oveľa nižšia ako v najdokonalejšom vákuu - nad tou otázkou a mnohými ďalšími, s ňou súvisiacimi, strávil stovky hodín.
Astronómia ukrývala nespočetné množstvo nevyriešených otázok, ale táto otázka sa mu zdala jednou z jej kľúčových a elementárnych a preto sa jej venoval s húževnatosťou horolezca chcejúceho za každú cenu pokoriť nedobytný vysoký štít, kde ešte nikto nebol. Nechcel sa uspokojiť s jednoduchým povrchným vysvetlením, ktoré pre neho nebolo žiadnym, lebo len akceptovalo pozorovanú realitu a lapidárne proklamovalo, že štruktúra vesmíra je taká od samého jeho počiatku. Počas rokov, keď sa tejto tematike venoval, prehľadal a preštudoval množstvo prác astrofyzikov a astronómov, ktorí sa nejakým spôsobom jej viac alebo menej dotkli, ale nikde nenašiel nič, čo by ho mohlo priviesť ďalej.
Napokon pred necelým rokom sa mu dostala do rúk práca excelentného amerického astronóma indického pôvodu, Singha, ktorý vysvetloval formovanie masívnych zhlukov kozmickej hmoty v istých vesmírnych regiónoch.
Singh si vo svojej teórii poslúžil gravitáciou. Vychádzal pritom z teoreticky dobre zdôvodnenej skutočnosti, že vesmír bol vo svojom počiatočnom štádiu objektom nepredstaviteľne vysokoenergetického, dokonale homogénneho žiarenia, kde vládla extrémne vysoká teplota, okolo 10 na 28 stupňov Kelvína. Rýchlo postupujúca expanzia tohto univerza naplneného len žiarením, spôsobovala jeho prudké ochladzovanie. V priebehu tohto procesu žiarenie "zamŕzalo", respektíve sa "zrážalo" na mikroskopické častice, podobne, ako sa v oblakoch vytváraju kvapôčky dážďa. V tejto fáze vývoja kozmu sa začal prejavovať efekt gravitácie. V gravitačnom poli kozmu prišlo potom k istým nepravidelnostiam, ktoré zapríčinili nadmerné zhlukovanie sa hmoty v určitých kozmických lokalitách, oproti iným lokalitám, kde sa tak nestalo.
Denis však na základe svojich výpočtov zistil, že Singhova teória mala niektoré nedostatky, lebo vesmír bol neustále v dynamickom pohybe a že veľká časť vznikajúcich častičiek unikala následkom jeho veľmi rýchlej expanzie z dosahu oblastí silnejšej gravitácie, kde tak mohli vznikať zárodky budúcich galaxií. Matematické výsledky mu ukázal, že Singhova teória tak mohla vysvetliť len malú časť hmoty, ktorá vypĺňala galaxie.
Po rokoch trpezlivej práce ho napadla idea, ktorá podľa neho mala všetky predpoklady na to, aby objasnila vznik kompletnej hmoty vytvárajucej galaxie. Práve tieto úvahy a hypotézy boli predmetom jeho dnešnej prednášky.
Vychádzal pritom, podobne ako Singh, z prvotných "embrionálnych" kozmických centier hmoty, ktoré však vo svojej podstate boli celkom iné, ako ich postuloval tento Američan indického pôvodu. Vo svojich výpočtoch Denis použil kozmologický model, ktorý vychádzal z toho, že v počiatočnej fáze vzniku bol kozmos determinovaný len jednou jedinou silou, kozmológmi nazývanou supersila. Model popisoval, ako sa v ďalšej fáze kozmu trvajúcej kratšie ako jedna sekunda, supersila rozpadla na štyri rôzne sily, ktoré ešte aj dnes ovládajú dianie v kozme. Počas tejto premeny supersily prišlo aj k množstvu rôznych porúch a nepravidelností v energetických kozmických poliach, ktoré astrofyzika označuje ako topologické defekty. Denis v priebehu prednášky poznamenal, že podobné fenomény možno pozorovať aj pri procesoch kryštalizácie, priamo vo vnútri kryštálov.
Argumentoval tým spôsobom, že v počiatočnej fáze vesmíra, ktorú chápal ako istý druh kryštalickej fázy, keď sa energia, podobne ako pri procesoch kryštalizácie na Zemi, prudko ochladzovala, tak "vykryštalizovala" na hmotu. Pritom sa vytvárali nepredstaviteľne tenké a dlhé "vlákna", enorme koncentrovanej energie. Vyznačovali sa priam mysterióznymi fyzikálnymi vlastnosťami a niektoré z nich musia pretrvávať ako fosilné zvyšky "zamrznutej" supersily aj v dnešnom vesmíre.
Mali podľa neho tri charakteristické vlastnosti a boli základom jeho hypotézy. Jednou vlastnosťou bol priemer "vlákien", ktorý mal mať hodnotu 10 na mínus 31. Druhou vlastnosťou bola ich hmotnosť, ktorej veľkosť ilustroval názorným príkladom. Ak by sa také vysokoenergetické "vlákno" zvinulo na veľkosť jedného atómu, tak by vážil 10 na 44 ton. Jeho najdôležitejšou vlastnosťou však bola jeho obrovská gravitácia. Okolo týchto útvarov sa potom v priebehu času mohli vytvárať galaxie.
Keď ukončil svoj referát, zvládlo v sále veľké vzrušenie. Nová teória patrila k najbizarnejším hypotézam, aké v kozmológii boli dovtedy vypracované. Okrem iného otriasala jeho fantastická hypotéza jedným z najdôležitejších fyzikálnych zákonov - zákonom o entropii.
V prvej časti prednášky sa totiž dotkol niekoľkých možných interaktivít medzi kozmickými "vláknami" a čiernymi dierami. Z jednej takej aktivity vyplynulo, že čierna diera by sa pri kontakte s nimi musela zväčšovať, čo bolo v rozpore s entropiou.
Musel odpovedať na mnohé otázky a pripomienky, ktoré nechceli a nechceli nijako končiť. Nikto z prítomných však nedokázal predniesť taký argument, ktorým by vedel spochybniť a či dokonca vyvrátiť jeho smelú tézu.
Napokon vedúci konferencie musel ukončiť neutíchajúcu diskusiu, aby bola možnosť pokračovať v ďalšich referátoch.
Program dňa sa však aj tak predĺžil o viac ako hodinu a hneď po jeho ukončení sa Denis ponáhľal von. Bol trochu nervózny a napätý, lebo už meškal na stretnutie so Ginette. Bol gentlemanom starej školy a nikdy nenechal nikoho čakať na seba a už vonkoncom nie žiadnu ženu. Nadovšetko neznášal nepresnosť a nespoľahlivosť, takú typickú vlastnosť veľkej väčšiny jeho slovenských krajanov.
