Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 77. pokračovanie

Posunkom ruky ho povzbudila, aby rozprával ďalej, lebo sa odmlčal a pozeral spýtavo na ňu.

Pousmial sa a pokračoval:

„Samozrejme, že aj v Grécku je, ako všade v Európe, aj rozvinutý moderný svet techniky. Pri prvej konfrontácii s touto krajinou som mal dojem, že aj v duši súčasných Grékov už vytlačil tento svet mašín  a automatov všetkých svedkov starej slávy ich antických predkov a že spomienky na nich čoraz viac blednú a strácajú na význame. Veľmi skoro som však musel zistiť, že som sa mýlil. Technika je totiž v živote Gréka niečím celkom iným, ako je to v prípade všetkých iných európskych krajín. Grék má úplne iný postoj  k technike, ako iné národy. Nikdy ju ani nezbožňuje a ani sa nestáva jej otrockým sluhom. Grék vie, ako sotva niekto iný, žiť veľmi dobre s paradoxami, a to preto, že ani paradoxy gréckej krajiny sa navzájom nepožierajú, lebo nie sú voči sebe nepriateľmi a dokážu sa skvele tolerovať.

Toto platí aj pre tohto obrovského, vo svojom vnútri neustále dymiaceho , lomoziaceho a páchnuceho netvora – Atény – ktorý vystiera svoje chápadlá až k moru a Hymettosu a Pentelisu, k Parnasu i k starej posvätnej ceste, ktorá sa vinie okolo prastarého kláštora Dafni až k Eleuzine. Atény sú dedinou a zároveň aj svetovou metropolou.

   Najdeš tu pompézne vybudované a vyasfaltované bulváre, takmer tak ako u vás v Paríži, ale sú miesta , kde ich križujú úboho vyzerajúce, nenápadné a krivolaké uličky. Objavíš tu luxusom a najmodernejšou architektúrou sa chvastajúce vysoké budovy, ale vedľa nich sú aj v biede a úbohosti sa hanbou do seba krčiace, polorozpadajúce sa chatrče. Lesk a bieda sa tu snúbia v opojnom, akoby vášnivom a súčasne aj zmierujúcom sa objatí, čo pre takého nemeckého alebo holandského, bohatého západného turistu je vonkoncom nepochopiteľné.

 Tvoje oči sa tu na mnohých miestach  môžu doslova popásať na storakých posledných výkrikoch našej civilizácie, pričom už len o niekoľko krokov ďalej vhupneš priam nenazdajky medzi antické pamätníky gréckej predhistórie, honosiace sa starou slávou - ale uvedomíš si toto všetko len vtedy, ak máš pre to vyvinutý zmysel, tak ako ho majú všetci Gréci. Je to čosi, čo ľuďom zo západu Európy celkom chýba.

Atény, ale v podstate aj celé Grécko, žijú vo veľmi zvláštnej a čudnej prítomnosti, aká sa nedá zažiť nikde inde v Európe. Je to prítomnosť, ktorá je úplne presiaknutá nespočetnými vrstvami minulosti, od ktorej ju nedokáže oslobodiť nijaký „cisársky rez“. A to je pre nás Grékov nielenže akceptovateľné, ale vnímame to ako úžasný a jedinečný dar, ktorý v takej forme nebol dopriaty žiadnemu inému národu v Európe - ani len Talianom.

A ešte jedno, doslova mysticky pôsobiace objatie ťa v Grécku musí uchvátiť a takmer vyviesť z rovnováhy erotikou svojej intímnosti, ale aj divokosťou vzájomného milostného sa prenikania protichodnosti foriem, ktoré sa intímne a náruživo objímajú. Je to objatie oveľa staršie, ako ktorékoľvek iné objatie, ktoré sa odohralo medzi nejakými bytosťami. Je ním objatie, ktoré trvá už od vekov – je to vzájomné objatie gréckeho mora a gréckej zeme.

Musíš však vedieť aj to, že pre nás Grékov je aj naša jedinečná mytológia taká posvätná, ako aj naša ortodoxná viera a preto sú grécke more a grécka krajina pre nás živými bytosťami a celá Zem je pre nás prastará bohyňa Gaia.

Grécke pobrežie je také nesmierne kľukaté a tak veľmi fraktálne, ako sotva niekde inde a preto sa tu objímajú a nežne láskajú more a zem s priam dojímavou vrúcnosťou....“

Ginette ho preušila, lebo si nemohla odpustiť, aby mu nadšene neprejavila svoj obdiv:

„Keby ste neboli povedali, čo je vaším povolaním, tak by som bola presvedčená, že ste vyštudovali filozofiu a že ste okrem toho aj skvelým poétom, lebo tak úžasne filozoficko-poeticky rozprávate o vlasti vašich rodičov – o jedinečnom Grécku.“

Evangelos sa usmial a poďakoval sa jej za uznanlivé slová a potom podotkol, že taký filozof, ako je on drieme a prejavuje sa takmer v každom Grékovi. 

Potom rozprával ďalej: 

pokračovanie nasleduje