Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 76. pokračovanie

Ginettina zvedavosť ostávala stále neukojená - to bola jedna z jej typických vlastností, vypytovať a dozvedať sa - a tak z jej úst prišla ďalšia otázka: 

"Ako vás prijali ľudia tu v Grécku? Spomenuli ste, že ste mali dosť problémov. Ujal sa vás niekto spočiatku? Dostali ste hneď byt?"

"Na prijatie sa naozaj nemôžeme stažovať. Ľudia boli k nám veľmi milí a vo všetkom ochotní a nápomocní. Keď sme prišli po odchode z Československa sem, do Atén, tak sme najprv bývali dva mesiace v malom penzióne. Mesto platilo za nás nájom a dostávali sme aj malú finančnú podporu, z ktorej sa dalo skromne vyžiť. Ľudia nám vychádzali všemožne v ústrety. Po dvoch mesiacoch sme dostali trojizbový byt v blízkosti Akropole. Samozrejme, mali sme aj ťažkosti. Nebolo ľahké zohnať zamestnanie. Vzdelanie a tituly nám síce boli uznané, ale s prácou to trvalo istý čas."

Rozprával Evangelos a živo pritom gestikuloval. Na chvíľu sa odmlčal a potom hovoril ďalej:

"Náš otec nemá prácu dodnes. Anastázia dostala miesto len pred troma týždňami. Najskôr sa podarilo dostať prácu mne. Problém sme mali spočiatku trochu aj s rečou, lebo naša gréčtina nebola perfektná a tunajší Gréci rýchlo spoznajú, že naša gréčtina nie je rečou, ktorú sme sa naučili ako deti v Grécku. Problém nám robilo aj to - našim rodičom nie - že sme si museli zvykať na úplne inú geografiu a na iné klimatické pomery Grécka, ktoré sú v porovnaní s Československom celkom iné. 

Tiež grécka mentalita je celkom odlišná od mentality našich československých krajanov. Čo nás pri bližšom spoznaní Grécka a jeho histórie veľmi fascinovalo, je to, že sme objavili, že v nijakej inej európskej krajine nie je v takej veľkej miere zmierené prastaré nepriateľstvo medzi kultúrou a civilizáciou, ako je to tu. Ak chodíte po Grécku s otvorenými očami a ste pre to vnímaví, tak rýchlo zistíte, že tu existujú vedľa seba, ako dvaja spriatelení partneri, navzájom sa podporujúci a dopľňajúci - veľkolepá grécka kultúra a civilizácia. 

Keď sa napríklad pozriem tamhľa na tie mohutné dórske stĺpy, ktoré tu stoja viac ako dvadsaťpäť storočí, tak mám dojem, že sú živé, hoci už dávno zabudli na svoju genézu ľudskými rukami a pritom sa nedokážem ubrániť predstave, že už istotne museli dávno zapustiť svoje korene do posvätnej akropolskej zeme a že preto akoby už neboli produktami kultúry, ale živými súčasťami prírody. Pritom premýšľam, že preto musia byť viac rastlinou ako kameňom, akýmsi kamenným stromom, vyživujúcim sa živinami pôdy a preto ako keby vystúpili a vyčlenili sa z dávnej minulosti a sa z nej celkom vymanili a oslobodili a vrástli do bezčasovosti večnej gréckej prírody a sa tak stali jej nikdy nepomíňajúcou súčasťou."

Ginette ho uprene pozorovala a bola uchvátená jeho veľmi neobyčajnou filozofiou a jeho zvláštnym vnímaním sveta. Pritom sa jej zdalo, že v jeho tvári zachytáva črty prastarých olympských gréckych bohov, tak ako ich mala vo svojej predstave.

Pokračovanie nasleduje