Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 74. pokračovanie

Mladý Grék sa rozhovoril, pričom uprene pozeral Ginette do očí a bolo zjavné, že sa mu veľmi páčila. Bol by pokračoval aj ďalej, ale teraz to bola jeho spoločníčka, ktorá ho ťahala za ruku preč. Zrejme sa jej nepáčilo, že sa rozhovoril len preto, lebo neznáma žena ho priťahovala.

To si myslela aj Ginette, ale podľa toho, čo povedal, tak dievčina musela byť jeho sestrou a nemala by na ňu žiarliť. Ale vedela, že sú aj také ženy, ktoré na svojich bratov žiarlia. 

Nedala sa však dievčaťom odradiť a išla ďalej vedľa nich. Okrem toho zbadala, že v istej vzdialenosti ide za nimi už aj Denis a ich sleduje a preto nemusela mať obavy, že sa navzájom na velikánskej Akropole, plnej ľudí, stratia. Robieval tak často, keď zbadal, že nadväzuje nové známosti, s ľuďmi, ktorí ju nejakým spôsobnom náhodne zaujali, ako aj teraz. Ak sa aj jemu pozdávali, tak sa po chvíli k nej pridal. V takých záležitostiach nadväzovania kontaktov prenechal iniciatívu vždy len jej. Mala z takého spôsobu nadväzovaní známostí veľké potešenie.     

Denis bol v tomto smere oveľa zdržanlivejší a voči neznámym ľuďom aj oveľa skeptickejší. 

Dievčina, ktorej Ginettina zaťatosť išla zrejme už poriadne na nervy, na ňu cez zuby zavrčala:

"Takže na shledanou."

A už aj ťahala svojho sprievodcu za ruku rýchlo preč. To ale vôbec nezabránilo tomu, aby Ginette nekráčala ďalej vedľa nich a položila im ďalšiu otázku:

"Kde v Československu ste bývali?"

Chlapec, ktorý už pred chvíľou dal najavo, že mu je neznáma žena sympatická, ostal stáť a nečakane povedal:

"Ak dovolíte, tak sa vám predstavím. Volám sa Evangelos Berbatiotis a toto je moja sestra Anastázia."

Ginette sa potešila, lebo dosiahla svoj cieľ. Bolo zjavné, že mladík bol teraz zvedavý na jej reakciu.

Podala mu ruku a predstavila sa:

"Volám sa Ginette Čarnecký a žijem aj s mojím manželom v Paríži. A keďže práve prichádza k nám, tak vám predstavím aj jeho. Akosi sme sa tu stratili z očí pritom, ako som vás prenasledovala."

Vyriekla to s náznakom ironického úsmevu a pozerala sa do očí dievčaťa, ktoré nevydržalo jej pohľad a sklopilo oči.

"Teším sa, že vás oboch spoznávam", pokračovala ďalej a potom sa obrátila k Denisovi, ktorý už stál pri nich:

"Denis, aká šťastná náhoda. Objavila som tu tvojich krajanov. Ale sú to takí trochu exotickí tvoji krajania, lebo sú to Gréci, ktorí sa však narodili a žili v Československu."

Akonáhle sa Anastázia dozvedela, že ich noví známi žijú v Paríži, výraz na tvári sa jej zmenil. Už sa vôbec nedávala odmietavo, ale sa priateľsky usmievala a jej tvár naraz vyžarovala prívetívú zvedavosť.

Denis podal obom mladým Grékom ruku a sa navzájom predstavili.

Evangelos potom odpovedal na Ginettinu otázku, ku ktorej sa ešte nedostal:

"Pochádzame zo severných Čiech, narodili sme sa v Hradci Králové. V Grécku žijeme ešte len polroka. Keďže sa tu zmenili politické pomery a krajina sa demokratizuje, tak sa naši rodičia rozhodli po mnohých rokoch vrátiť do svojej starej vlasti. My sme sa rozhodli odísť z Československa spolu s nimi, hoci to pre nás nebolo vôbec ľahké. Boli sme už, čo je pochopiteľné, viac Čechmi ako Grékmi. Mali sme v Československu veľa priateľov a niekoľkých skutočne veľmi dobrých a rozlúčka s nimi nám padala naozaj veľmi ťažko. Obaja sme tam vyštudovali vysokú školu. Stázka je lekárka a ja som inžinier."

pokračovanie nasleduje