Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 73. pokračovanie
18.10.2015 23:43
Pozreli sa na ňu prekvapene, pričom mladá žena pôsobila trochu preľaknuto. Chvíľu bolo ticho. Potom sa ozval mladý muž, pričom jeho hlas znel odmietavo a mierne podráždene. Odpovedal celkom úsečne a len cez zuby:
„Mýlite sa, sme z Československa.“
V nasledujúcom momente sa jej obrátil chrbtom, uchopil ruku svojej spoločníčky a bez ďalšieho slova k Ginette, ju ťahal preč. Jeho odpoveď ale ešte viac zosilnila zvedavosť atraktívnej Francúzky, a tak sa nedala odbiť nevôľou mladíka, ktorý jej dal jasne najavo, že nemajú nijaký záujem na ďalšej komunikácii s ňou. Ponáhľala sa za nimi a keď ich dostihla, pokúsila sa ich po druhý krát dostať do rozhovoru:
„Nehnevajte sa, prosím, že vás znova obťažujem“, začala opäť nadväzovať rozhovor s dvojicou“,ale zachytila som, že hovoríte spolu grécky, prečo mi teda tvrdíte, že ste z Československa?“
Pri svojom druhom pokuse o nadviazanie dlhšieho rozhovoru, vložila Ginette do svojho úsmevu celý svoj šarm a pozerala uprene do očí mladého muža. Jej taktika mala úspech, lebo aj v jeho tvári odrazu bol malý náznak úsmevu a odmietavý výraz v nej vystriedala zvedvosť. Bol veľmi atraktívnym typom muža a Ginette si pri pohľade na neho pomyslela, že ani boh Apollo by sa určite nehanbil za takého pozemského syna.
„Keď vás to tak veľmi zaujíma, kto sme a čo sme, tak sa pokúsim uspokojiť vašu zvedavosť, krásna dáma“, povedal mladík a pokračoval:
„Sme Gréci, ale narodili sme sa v Československu. Vysťahovali sa tam ešte naši starí rodičia v štyridsiatich rokoch z Grécka, keď tam prišlo po prevrate k vláde fašistickej diktatúry. Odišli tam do exilu. Náš otec bol v tom čase malým chlapcom. Do Československa vtedy odišlo veľa Grékov. Otec si tam našiel neskôr ženu, ktorá bola tiež Grékyňa – naša matka.“
Pokračovanie nasleduje