Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 71. pokračovanie

Prešli už všetkými objektami Akropole. Navštívili aj jej múzeum a nadchli sa aj pohľadom na Dionýzov teater a odeion Herodea Attického, ktoré sa nachádzali na svahu  akropolského brala. Ginette vysvetlila Denisovi význam slova teater . Podivil sa, keď mu povedala, že to doslovne znamená jesť pohľad, a tak veľmi výstižne vystihuje to, čo človek zažíva v divadle – hltá tam totiž dychtivo fascinujúce obrazy, ktoré sa mu núkajú na javisku.

Medzičasom už kráčali po mieste, kade v antických časoch prebiehala Svätá cesta. Cesta, ktorá viedla na vrchol Akropole. Za nimi i oproti ním prúdili stovky ľudí. Akropola je totiž v každom čase, keď je prístupná verejnosti, podobná veľkému mravenisku.

Rozhodli sa, že si trochu odýchnu a sadli si na schody, ktoré viedli hore k Parthenónu a pozorovali masu ľudí okolo nich. Prevažovali v nej Američania, Nemci a Japonci. Japoncov možno medzičasom stretnúť všade v Európe . Sú veľmi zvedaví na jej kultúru a históriu, úplne inú, ako je ich vlastná.

Japonská kultúra bola a ešte stále čiastočne aj je, do seba uzavretá a od ostatného sveta izolovaná. Japonsko sa ako „monolitická“ ostrovná ríša, ovládaná cisárskym rodom, vyvíjala veľmi streotypne a preto jej veľmi chýbal kontakt s inými krajinami a ich kultúrami.

Japonsko sa svetu začalo otvárať až po druhej svetovej vojne.

Preto je záujem Japoncov o mnohonárodnostnú a veľmi rozmanitú európsku kultúru pochopiteľne veľký  a Japonci sú skutočne aj veľmi dobrí žiaci. Všetko všade náruživo fotografujú a javí sa to tak, akoby celý svet vedeli zažívať len pomocou svojich kamier.

Po niekoľkých minútach sa Denis zodvihol a povedal Ginette, že im ide niečo kúpiť na pitie, lebo obaja už boli smädní. Ginette ostala sedieť ďalej a pohrúžila sa do čítania knižky o Aténach. 

Pokračovanie nasleduje