Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 70. pokračovanie

Všetko ostatné okolo sa im zdalo byť len neusporiadanou troskovou púšťou, pozostávajúcou zo stoviek malých a veľkých úlomkov z mramoru a vápenca. Podľa toho, čo tam uvideli, usudzovali, že voľakedy muselo toto posvätné miesto starých Grékov vyzerať nepredstaviteľne majestátne a oslňujúco a všetkých jeho vtedajších návštevníkov muselo privádzť do extatického vytrženia.

Je historicky doložené, že Akropola bola v dávnych dobách úplne zastavaná rôznymi veľkolepými sochami, oltármi pre bohov, svätyňami, posvätnými magickými stĺpmi a budovami, ktoré obývali kňazi a kňažky. Starí Gréci boli aj v ponímaní relígie demokratickejší, ako je napríklad kresťanstvo a ich božstvá boli tak mužského, ako aj ženského pohlavia.

Na Akropole boli v časoch antiky umiestnené aj početné kamenné tabule, na ktorých boli zachytené rôzne zmluvy a dohody, a to aj zahraničnopolitického charakteru a tiež aj významné rozhodnutia ľudu. Toto demokratické opatrenie dávalo každému občanovi možnosť , aby sa informoval o stave politických záležitostí, za ktoré niesli zodpovednosť politické autority Atén.

Parthenón, ako najvyznámnejší chrám na Akropole, a to nielen pre Atény, ale pre celú Attiku,  bol zasvätený panenskej bohyni Pallas Aténe, ktorá bola aj patrónkou mesta. Archaickú Akropolu zničili perzskí dobyvatelia, keď v roku 480 p.n.l. dobyli Atény. Grékom sa však zjednotenými silami napokon podarilo Peržanov poraziť. Ale po ťažkých a krvavých bojoch platili za víťazstvo vysokú daň. Čo perzské oddiely nemohli vyrabovať a ulúpiť, to celkom zničili.

Pre Atény to bol dôležitý historický okamih, keď Perikles v roku 448 p.n.l. predstúpil pred ľudové zhromaždenie a predložil mu na schválenie gigantický stavebný plán a program obnovy všetkého, čo spustošili Peržania.

Akropola mala byť v jeho rámci prebudená k novej sláve a vybudovaná v novom lesku. Aténčania využili novú možnosť dokonale. Popol, prach a trosky na Akropole, ktoré im ešte nejaký čas prípomínali Peržanov, jedinečným spôsobom premenili na skvelú nádheru. Už o rok neskôr sa začalo so stavbou Parthenónu a trvalo len deväť rokov, kým vznikol najveľkolepejší chrám antického sveta, dokonale vybudovaný v dórskom štýle. V strede prekrásneho chrámu trónila monumentálna socha bohyne Atény. Jej umelecká realizácia bola mimoriadne vydareným dielom.

Socha bohyne merala až dvanásť metrov a na pozlátenie dreva, z ktorého bola zhotovená, bola použitá jedna tona zlata.

Boli už viac ako dve hodiny na Akropole, ale ich oči sa ešte stále nemohli dosť nasýtiť všetkou tou úchvatnou a mystickou nádherou, ktorú im toto miesto ponúkalo. Októbrové slnko pálilo výdatne na ich hlavy, hoci už bolo neskoré popoludnie. Príroda síce Attike odoprela tamer celkom vodu - len dve malé riečky pretekajú touto časťou Grécka - ale ju za to bohate obdarila žiarou slnka a jasom. Horúci dych boha slnka, Heliosa, je v Attike všadeprítomný a dodáva jej horúčavou vibrujúcemu vzduchu zvláštny, všetko zaplavujúci lesk, ktorý je pre ňu charakteristický.   

pokračovanie nasleduje