Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 67. pokračovanie

Poloha hotela bola pre nich veľmi dobrá. Ľahko a rýchlo sa mohli dostať peši k viacerým historicky významným lokalitám, ktoré ich zaujímali. Mali to blízko k známym námestiam Omonia a Syntagma, k Panepistimio – Aténskej Univerzite, k parlamentu i k Nacionálnej záhrade.

Ginette bola predtým už tri krát v Grécku. Obľúbila si Grékov i krajinu tak veľmi, že v Paríži navštevovala kurz gréčtiny a vedela sa v základných veciach touto rečou celkom dobre dohovoriť.

Pohľad na Akropolu z okna ich izby ich doslova vábil, aby sa čo najrýchlejšie vybrali na ňu. Rýchlo sa osprchovali a prezliekli do iných šiat a vyšli z izby naplnení radosťou a nedočkavosťou byť čo najskôr na nej. Keď prechádzali okolo recepcie, tak mladý muž, ktorý tam bol aj pri ich príchode, sa na nich usmial a povedal:

„Addio sas, kali diaskedasi. Dovidenia a veľa príjemných chvíľ.“

Ginette opätovala úsmev a povedala grécky:

„Efcharistume sas, alla isela na sas rotiso prota akoma kati; „ďakujeme vám, ale chcela by som sa vás najprv ešte niečo opýtať.“

Vždy rada využívala možnosť dozvedieť sa všetko zaujímavé o ľuďoch a krajine, kde sa práve nachádzala. V jej prípade bolo nadväzovanie kontaktov za týmto účelom veľmi ľahké. Ovládala viac rečí a vyzerala tak príťažlivo, že každý muž sa cítil poctený, ak sa na neho v niečom obrátila.

Vedela už z predošlých návštev Grécka, že v každom Grékovi drieme jeho praotec Sokrates a že je tak už „geneticky“ predestinovaný k filozofovaniu. Aj preto začala s mladým recepčným rozhovor z filozofického konca.

„Radi by sme sa od vás dozvedeli niečo o tom, aká je grécka mentalita a ako a kde je možné ju najlepšie spoznať a sa s ňou konfrontovať.“

Mladý muž akoby len čakal na túto príležitosť a začal rozvíjať svoje filozofické úvahy. Najprv povedal, že sa volá Niko a aby ho tak oslovovali. Spustil po grécky, ale keď ho Ginette prerušila a povedala, že jej muž grécky nehovorí, tak hneď pokračoval v dobrej angličtine:

„ Grécka mentalita je veľmi svojrázna a v mnohom sa odlišuje od mentality iných Európanov. Na jednej strane je veľmi komplikovaná, ale na druhej strane je zároveň aj veľmi jednoduchá. Jej komplikovanosť sa odráža napríklad v tom, že Grék si nestráži nič tak veľmi, ako svoju dôstojnosť a česť. Jej jednoduchosť sa odráža v tom, že každý, kto sa k nemu priblíži priateľsky a s dobrým úmyslom, tak si môže byť istý jeho dobrosrdečnosťou a veľkou pohostinnosťou.

Grék dohliada so skutočnou upriamenosťou na česť svojej rodiny a svojej vlasti. Pre neho nie je nič väčšou tragédiou, ako je strata vlastnej tváre. To súvisí predovšetkým s tým, že svoje správanie vždy robí závislé od verejnej mienky. Má totiž dojem, že oči verejnosti ho neprestajne sledujú.

Čo je pre neho morálne a čo nie, to neurčuje jeho individuálne svedomie, ale len všeobecná mienka spoločnosti a jej morálny kódex.

Grék sa azda o nič tak veľmi nesnaží, ako o to, aby nestratil svoju dobrú povesť. Teraz vám poviem niečo  o srdečnosti Grékov, ktorá má akoby dve tváre, a tak môže byť od cudzinca nesprávne interpretovaná. 

Pokračovanie nasleduje