Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 66. pokračovanie

Súčasné Atény pôsobili na nich veľmi triezvo a v podstate dosť stereotypne a v horúcom lete, keď teplomer celé týždne neklesá pod  tridsať stupňov, tak ovzdušie bolo nepríjemne plné smradľavých  výfukových plynov aut a vzduch visel nad mestom nehybne ako ťaživý oblak, ktorému niet únik. Dýchanie vtedy nie je ľahké a človek má pocit, že ho vzduch zadúša.

Po takýchto prvých dotykoch s Aténami si však rýchlo uvedomili, že neprišli do Grécka obdivovať a vyhľadávať monumenty achitektonickej moderny, ale že boli zvedaví na zvyšky klasických antických Atén a že nie veľmi príťažlivú , z ich pohľadu nie veľmi estetickú stavebnú kompozíciu mesta museli preto zniesť a vytrpieť.

Ešte keď boli v kovovom vtákovi a blížili sa k aténskemu letisku, tak si Ginette spomenula na oslavné hymnické slová starého gréckeho básnika Pindara, ktorý nimi nadšene vyjadril svoje nedočkavé, očakávaniaplné pocity návštevníka, ktorý sa blíži k bránam už vtedy starobylých a svetoznámych Atén. A nejako tak podobne sa cítila aj ona. A keď o chvíľu neskôr uzreli z lietadla slnkom ožiarené ligotajúce sa mramorové veľkolepé stavby a sakrálne objekty celému svetu známej aténskej Akropole, tak ich nadšenie nepoznalo hraníc.

Cestou do hotela ich taxikár upozornil na Olympion, nový olympijský štadión, okolo ktorého práve prechádzali a ktorý bol postavený presne na tom istom mieste a vyzerajúci presne tak, ako jeho antický predchodca.

Po ďalšej chvíli jazdy autami preplnenými ulicami taxikár pohybom ruky usmernil ich pohľad na široké priestranstvo zbytkov známej aténskej antickej agory. Bola trhom a zároveň ústredným námestím. Bola centrom obchodu, miestom ľudových zhromaždení i stretom pre filozofujúcich a diskutujúcich mužov.

Dali sa doviezť na Plaku – tak sa nazýva staré aténske mesto, rozprestierajúce sa pod severným svahom Akropole (v preklade znamená vrchol a či špicu mesta). Vystúpili tam pred hotelom Naxos a Ginette si hneď vyskúšala svoje grécke vedomosti v konverzácii s mladým , dobre vyzerajúcim mužom na recepcii:

„ Kirie, siroros iselume ena megalo domatio me dio aneta krevatia, ke me sesto ke krio nero - Pane , chceli by sme jednu veľkú izbu s dvoma pohodlnými posteľami a s teplou a studenou vodou.“

„Oriste, kiria mu, echo ena domatio poli oreos, sto proto patoma, ke ine ke poli isichos. Edo ine to klidi, parakalo – Nech sa páči, pani moja, mám jednu izbu, veľmi peknú, na prvom poschodí a má tiež veľmi kľudnú polohu. Tu je kľúč, prosím.“

Izba bola naozaj veľmi pekná a veľmi lacná. Jedna noc bez raňajok stála len päťsto drachiem. Z okna izby bolo vidieť priamo na Akropolu.

pokračovanie nasleduje