Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 57. pokračovanie

Jeho postoj k iným  a jeho záujem o nich bol však vždy určovaný a nesený jeho múdrym duchom a nikdy nie len prázdnym táraním a zdvorilostnými frázami.

Ako Francúz mal René už len preto a nie len ako etnológ veľmi blízko ku cromaňonskému pračlovekovi, ktorý, ako je známe, žil pred viac ako 30 000 rokmi prevažne na území južného Francúzska. Bol presvedčený, že existuje priame spojenie medzi týmto pračlovekom, ako praotcom európskeho homo sapiensa a medzi Baskami a Guančami.

„Ako si strávil čas, odkedy me sa nevideli, René? Opýtala sa Ginette.

Naposledy sedeli spolu v tenerifskej „Bratislave“ pred viac ako dvoma týždňami.

„Ako som vám vtedy spomínal, tak som mal v úmysle ísť do niekoľkých „barrancov“ (typicky kanárske hlboké a strmé, ťažko schodné, úzke údolia), kam ma ťahala intuícia hovoriaca mi, že by som tam mohol nájsť niečo, čo by bolo dôležité pre moju prácu. A tak som strávil prevažnú väčšinu času v týchto úplne opustených, ale prekrásnych hlbokých kaňonoch západného pobrežia Tenerify, kam sotva zablúdi ľudská noha.

Odkedy  som ako mladý študent prešiel pred mnohými rokmi najdlhší a najkrajší kaňon Európy, osemnásť kilometrov dlhý kaňon Samária, na Kréte, ktorý na mňa urobil nezabudnuteľný dojem, tak navštevujem veľmi často tieto pre mňa zázračné výtvory prírody. Okrem silného estetického zážitku, ktorý v nich zažívam, to robím aj z pracovných dôvodov, lebo práve v týchto útvaroch vyhľadávali naši dávni predkovia s obľubou svoje obydlia. Príroda im tam totiž poskytovala najlepšiu ochranu pred rôznymi nebezpečiami a nástrahami.“

„Máš skutočne závideniahodný život, lebo krása prírody je stále s tebou a  ťa všade sprevádza.“ Poznamenal s úsmevom Denis.

„Áno, pokladám sa za skutočného šťastlivca. Keď som v mojich kaňonoch, tak je to ako by ma čarodej preniesol do sveta rozprávok, ďaleko preč od vonkajšieho sveta každodenného trápenia sa, smútku a ľudskej zloby. Vždy znova sa divím pri každom pobyte v nejakom úchvatnom kaňone, s akou nesmiernou  a nepredstaviteľnou fantáziou ho vraj mŕtva príroda vytvorila.

Ak v nej nie je vysoká inteligencia, tak potom vôbec neviem, čo je to inteligencia. Je to pre mňa ten najúžasnejší svet, kde sa snúbi v najväčšom kúzle poriadok s chaosom a kde sa ich hranice prelínajú a strácajú v nedefinovateľnosti nepredpovedateľného.“

Pokračovanie nasleduje