Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 52. pokračovanie

"Hoci je kreatívne myslenie pre vedeckú činnosť nesmierne dôležité, tak v škole nás ho nikdy neučili. Počas štúdia na vysokej škole som síce navštevoval prednášky z matematiky, astronómie, fyziky, ale žiadne prednašky pre kreatívne myslenie. Keď však teraz nad všetkým premýšľam a sa zamýšľam, tak badám, že vôbec nie je jednoduché vedieť vyučovať kreatívnemu mysleniu. Zvlašť nie v našej západnej kultúre, ktorá myslí len priamočiaro a šablónovite.

Ja som našťastie mal zmysel pre kreativitu už od detstva a nikto ju vo mne nepotláčal, tak ako sa to stáva u mnohých detí, keď ich sklony ku kreativite rozbíjajú dospelí, ktorí na ne pôsobia a dokonca často sú to aj vlastní rodičia."

"Máš pravdu, je to tak. Aj ja som  mala šťastie, že moje kreatívne myslenie podporovali veľmi moji rodičia."

"Teraz trochu odbočím, aj keď len zdanlivo. Spomínam si, že som niekde už dávnejšie čítal, že Albert Einstein povedal, že najnepochopiteľnejšie na kozme je to, že je pochopiteľný a zrozumiteľný, aj keď to pre tých, ktorí sa ním nezaoberajú, tak vôbec nevyzerá. Trvalo mi istý čas, kým som tomuto výroku porozumel.

Až donedávna som ešte neskúmal žiadny kvazar. To znamená, že dovtedy som ešte ani žiadny nevidel. Podobne som nikdy nevidel ani žiadny protón či elektrón. To mi však nemohlo zábrániť v tom, aby som celkom úspešne vypracoval projekt, podľa ktorého je možné vedecky skúmať kvazary, a tak získavať o nich nové poznatky. Ako je ale možné, že som to dokázal zrealizovať?

Vykonalo to moje abstraktné myslenie, moja schopnosť kreatívneho abstrahovania a kombinovania rôznych výsledkov. Táto schopnosť môjho ducha mi umožnila ísť do hĺbok môjho vnútra, pozorovať tam a prebúdzať jeho kreatívne schopnosti, ktoré mi umožnili nazrieť i pod povrch vecí a objaviť v nich skryté fenomény.

Astronómia, ktorá je založená na pozorovaní, je závislá takmer výlučne od teleskopu. Astrofyzika je tu celkom odlišná, lebo nie je ničím iným ako pozorovaním, porovnávaním a skúmaním obsahov vlastného ducha.

Moje myslenie a uvažovanie o týchto súvislostiach sa odohráva prevažne po slovensky, ale žiadny kvazar alebo neutrónová hviezda nevedia nič o slovenčine, ale napriek tomu sa dokážeme veľmi dobre dorozumieť. Postavil som rôzne teórie a vyriešil nejednu zložitú rovnicu, týkajúcu sa hviezd. Moje hviezdy nič podobné nerobia. Chodil som do školy a učil som sa veľa z astronómie i fyziky - príroda nič také nepotrebuje. Kozmos a príroda sú jednoducho tu a všetko vedia aj bez učenia."

Denis sa na chvíľu odmlčal a pozrel sa uprene na Ginette. Videl obdiv a nadšenie v jej očiach, a tak pokračoval ďalej:

"Elementárne zákony logiky, reči a matematiky - to všetko sú odvetvia vedeckého bádania a ide tu o vyslovene ľudské záležitosti, lebo sú to objavy človeka. Ako je ale možné , že sa ich pomocou dozvieme pravdy a fakty o nejakých, od nás nesmierne vzdialených a neznámych objektoch kozmu?

Mám na to nasledovnú odpoveď. V nás samotných je niečo, čo je práve také záhadné , ako tieto vzdialené objekty. Dovolím si dokonca tvrdiť, že je to ešte oveľa záhadnejšie - je to náš mozog. Pozostáva predovšetkým z proteínov, protoplazmy a DNK. Jeho vnútrom pretekajú elektrické prúdy minimálnej intenzity a prebiehajú v ňom nespočetné chemické reakcie v neuveriteľne krátkych časových intervaloch.

Tam, niekde nepredstaviteľne ďaleko, v nekonečných hĺbkach kozmických priestorov, existuje čosi o priemere nejakých štrnásť kilometrov, rotuje šialenou rýchlosťou, je extrémne pevné a enormne horúce.

Nie je to potom jeden z najúžasnejších fenoménov kozmu, že tieto dva objekty, tak protichodné, ako to len je možné, dokážu vstúpiť do vzájomného vzťahu a síce takým spôsobom, že štruktúra jedného z nich je v stave analyzovať štruktúru toho druhého objektu? Je to môj mozog a vzdialená neutrónová hviezda."

pokračovanie nasleduje