Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 50. pokračovanie

Strávili v Las Caňadas prekrásny jedinečný deň, celkom sami, v úplnej odlúčenosti od civilizácie, len v intímnej spoločnosti panenskej prekrásnej prírody. Bol to vrúcny dialóg s ňou a zároveň vrúcny dialóg aj medzi nimi dvoma.

Denis vstal od stola, kde pred chvíľou dovečerali a pristúpil k Ginette s pohárom vína v ruke. Obrátila sa k nemu, vzala mu pohár z ruky a bez slova si z neho upila. Potom ho položila na stôl a pozrela mu do tváre magickým pohľadom svojich krásnych, smaragdovo zelených očí. Bol to pre neho zvláštny pohľad, ktorý vyjadroval jej túžbu po erotickej láske. Privinula sa k nemu vášnivo a vtlačila mu na pery dlhý bozk. Hneď vedel, že už dlhšiu chvíľu myslela na to isté, čo aj on mal na mysli.

Jeho ruka okamžite našla cestu na jej pevné prsníky. V nasledovnom momente ju vzal do náručia, zdvihol ju a zaniesol ju na posteľ. Trvalo to len niekoľko okamihov, kým jej z tela vyzliekol šaty. Chvíľu ju mlčky pozoroval, vzrušene užívajúc dokonalé krivky jej nahého tela, ktoré matne ožarovalo žltobiele svetlo lampy na nočnom stolíku za jej hlavou.

Sklonil hlavu k jej lonu a vdychoval do seba omamnú vôňu jej najtajnejšej ženskej zmyselnosti. Potom už jeho vášeň explodovala a napĺňal si želania, o ktorých vedel, že boli aj jej želaniami.

                                     * * * * * * * * * * *
Prešli už dva mesiace, odkedy prileteli na Tenerifu. Slnko zafarbilo ich telá i tváre do hnedastého nádychu. Za celý ten čas mali len jeden deň, kedy nebo bolo potiahnuté hustými čiernymi mrakmi, ktoré sa prevalovali cez Tejde a sa plazili po las Caňadas.

Na hvezdárni pracovalo okrem Denisa ešte pätnásť vedcov. Samozrejme, že nie všetci mohli súčasne pozorovať nočnú oblohu pomocou obrovského rádioteleskopu, ktorý mali k dispozícii len jeden. Boli tam síce ešte tri ďalšie teleskopy, ale podstatne menšie a menej výkonné.  Hlavný rádioteleskop bol umiestnený pod bielou geodetickou kopulou, ktorej povrch tvorila mozaika nerovnakých malých platní. Medzi nimi neboli ani dve, ktoré by boli identické. Cieľom tejto, zdanlivo svojvoľne volenej štruktúry platní bolo zamedzenie rušivého vplyvu vĺn, ktoré vyvolávala samotná kopula. Takto sa malo zabrániť tomu, aby podľa možnosti neboli deformované rádiovlny zo vzdialených hĺbok kozmického priestoru, ktoré zachytával rádioteleskop.

Konkurenčný boj o používanie teleskopov medzi vedcami nebol žiadny. Na hvezdárňach, kde nie je toľko jasných nocí, ako na Tenerife, občas taký zápas vzplanie. Vo hvezdárni na Tejde sa však každému ušlo veľa jasných nocí, ktoré sú veľmi dôležité pre optimálnu prácu astronómov. Bolo tam niekoľko skupiniek dvoch, či troch astronómov, ktorí pracovali spoločne na tej istej téme. Štyria, medzi nimi aj Denis, pracovali jednotlivo. V observatóriu bolo šesť pracovísk a jedna veľká priestranná miestnosť, kde sa občas stretli všetci vedci a si v diskusiách vymieňali nové poznatky a názory.  

Denis už  urobill niekoľko zaujímavých pozorovaní o svojich kvazaroch. Vždy , keď ich pozoroval, tak musel myslieť na to, že sa zároveň pozerá do hlbokej pradávnej minulosti kozmu, takmer do jeho počiatku. Tieto objekty sú najvzdialenejšími objektami kozmu, aké poznáme a preto ich svetlo potrebovalo miliardy rokov k tomu, aby sa dostalo až k nám. Keď ich pozoroval v teleskope, tak ich síce pozoroval v súčasnosti, ale to, čo pozoroval, bol stav, v akom sa nachadzali už pred miliardami rokov. A ak by chcel vedieť, v akom stave sa nachádzali, keď ich práve pozoroval, tak na to by si musel počkať niekoľko miliard rokov. Je to veľkým paradoxom astronómie, azda jej najväčším.

Jediným dôvodom, že astronómovia tieto extrémne vzdialené objekty vôbec môžu pozorovať, je ich mimoriadne silný jas. Kvazary, ktoré vyzerajú presne tak ako hviezdy, žiaria intenzitou, ktorá je tisíc miliard násobne silnejšia, ako je jas najväčších hviezd a majú stokrát väčší jas, ako je jas priemernej galaxie. Astronómom nie je známe nič, čo by dosahovalo emisnú intenzitu kvazarov. Napriek svojmu nepredstaviteľne silnému žiareniu sú kvazary, keď ich posudzujme podľa kozmického merítka, relatívne malými objektami. Typický kvazar je približne len taký veľký, ako milióntina priemerne veľkej galaxie.

pokračovanie nasleduje