Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 5. pokračovanie

     Ginette na neho pozerala s rastúcim obdivom. Páčil sa jej čoraz viac a dávala mu to priamo najavo:

     "Vidím, že patríš k tým šťastlivcom, ktorí našli svoj zmysel života v kreatívnej aktivite ducha a intelektu a nezdržujú sa veľmi aktivitami v úrovni hmotárstva, majetku a pôžitkárstva. Zrejme je tvoje zamestnanie pre teba skutočným povolaním, a či poslaním z doslova vyšších pohnútok, veľkého nadšenia a idealizmu. Takmer závidím hviezdam, ktorým sa venuješ s takou náruživosťou a láskou."

     Poslednú vetu vyriekla dvojzmyselne a pozrela na neho pohľadom vibrujúcim jej vzušujúcou ženskosťou. 

    "Myslím si,...nie, nemyslím si, som presvedčený, že v Paríži som objavil novú hviezdu môjho života, a to hviezdu najžiarivejšiu a už teraz si neželám nič tak veľmi ako to, aby sa stala hviezdou-stálicou mojej oblohy."

    Na tvári mu zažiaril šibalský úsmev, keď to dopovedal. Bol celkom iný, ako úsmevy parížskych mladých mužov - svetákov - na aké bola zvyknutá. Ginette pri pohľade do jeho tmavých veľkých očí cítila, že je po prvý krát tak veľmi zamilovaná, že by s týmto mužom, ktorého poznala len niekoľko hodín, chcela prežiť cely život. Bola už niekoľkokrát zaľúbená, išlo však len o dievčenské rojčenie, alebo o krátkodobé vzplanutie tela za účelom zbierania sexuálnych zážitkov a skúseností. Nikdy však ešte žiadneho muža nemilovala aj svojou dušou a svojim intelektom. Intuitívne vnímala, že tento slovenský muž oplýva veľmi hlbokým a komplexným duchom a že je schopný ponúknuť žene oveľa viac ako len povrch, peniaze, bohatstvo a majetok.

   Myslela na to, že ak sa v nasledovných dňoch bude ich vzťah ďalej upevňovať - o čom nemala najmenšie pohybnosti - tak mu navrhne, aby sa už nevratil do Prahy, ale ostal s ňou navždy v Paríži. Samozrejme, že s ním chcela tráviť aj noci, nielen dni a preto ho chcela požiadať, aby zrušil hotel a nasťahoval sa k nej.

    Keď asi po hodine odchádzali z veľkej, drevom obloženej reštaurácie, tak ich zvučné „au revoir mademoiselle, monsieur“ úctivo zdraviaceho čašníka vyprevádzalo až na ulicu a Denis musel ešte krátko myslieť na sumu stopäťdesiat frankov, ktoré Ginette za nich zaplatila bez mihnutia okom, lebo pre neho to bol celý majetok. Nahlas sa k tomu už viac ale nevyjadril. Bolo mu jasné, že tak ako boli Francúzi kultúrne a kulinársky úplne odlišní od Slovákov, tak veľmi sa od nich odlišovali aj svojim vnútrom a svojou psychou. 

    Odkedy začal pomerne často cestovať aj do iných krajín, tak sa začal zaujímať aj o psychológiu. A práve táto nádherná žena, ktorá ho doslova okúzlila, može byť človekom, ktorý mu pomôže vniknúť do tajomstiev psychológie, a tak rozšíriť svoje poznanie.

     Držali sa objatí okolo pása a kráčali k Place Vendome, námestiu, ktoré bolo vybudované v čase Ludvíka XIV. Na Denisa zapôsobilo veľmi harmonicky a symetricky a najviac ho zaujal štyridsať metrov vysoký stĺp Veľkej armády, stĺp triumfu. Stojí v strede námestia a je obalený bronzovými platňami, zhotovenými z tisíc dvesto kanónov, ktoré Napoleon dobyl v bitke pri Austrelitz. Sú na nich zobrazené výjavy z jeho bojov. 

     Po chvíli už nasledovala ďalšia etapa ich cesty a zaviedla ich ku kostolu de la Madelaine. Táto stavba dokumentuje veľmi výrazne prepuknutie záujmu Francúzov v osemnástom storočí o akúsi antickú renesanciu grécko-rímskeho stavebného umenia. K jeho veľkým obdivovateľom patril aj Napoleon Bonaparte, ktorý sa veľmi rád identifikoval s preslávenými antickými vojvodcami. Madelaine dal Napoleon postaviť podľa vzoru jedného starorímskeho chrámu. Celá stavba je lemovaná dvadsať metrov vysokými korintskými stĺpmi.

     Po krátkom pobyte pri Madelaine pokračovali ďalej k Opere. Denis si už stihol uvedomiť, že Paríž je na mnohých miestach naplnený a doslova presiaknutý napoleonovským mýtom. Bolo to tak, ako keby jeho duch bol všadeprítomný a všade sa vznášajúci. Ginette bola prekvapená, keď to vyslovil a urobila mu poklonu, že to postrehol veľmi rýchlo a poznamenala:

    "Okrem kulinárnej pohody a svojho auta nemilujú Francúzi nič tak veľmi ako Napoleona a jeho prostredníctvom i seba a svoje etnikum. Francúzi sú nesmierne silní nacionalisti. V tomto smere nezaostávajú v ničom za Nemcami. Dokonca sú ešte väčší nacionalisti ako oni. Sám si mal možnosť vidieť pri Napoleonovom hrobe, aký obdiv a akú úctu užíva. Jeho hrob je navštevovaný prinajmenšom tak často ako najfrekventovanejšie pamätihodnosti Paríža - ako Eiffelovka či Versailles. 

Francúzi Bonaparta milujú z rôznych dôvodov. Jeden z nich je ten, že sa s ním dajú robiť aj dobré obchody. Všetko čo má s ním nejakým spôsobom do činenia, sa dá výhodne speňažiť. Hlavný dôvod jeho veľkého obdivu Francúzmi a jeho glorifikáce však vidím v tom, že sa s ním môžu naplno identifikovať, pričom cítia jeho priam magickú prítomnosť a blízkosť, ktoré sa nevytratili ani po poldruha storočia od jeho smrti a ich intenzita vôbec neoslabla. Napoleonov mýtus spočíva pre Francúzov predovšetkým v tom, že nikoho nekopíroval a ani nikto po ňom nedokázal kopírovať jeho. Ostal vo všetkom originálny a Francúzi neobdivujú nič tak veľmi ako titanizmus v originalite.

     V podstate bol Napolen ale podobným vojnovým podpaľačom ako aj Hitler a viedol početné dobyvateľské vojny v Európe a zapričinil svojvoľne a nezmyselne smrť a utrpenie miliónom ľudí a keby bol mal možnosť stavať koncentráky a plynové komory, tak by sa aj v tom smere pravdepodobne zachoval tak ako Hitler. Nenávideli ho celé národy a aj mnohí Francúzi. Hitler však vošiel do dejín ako najväčší zločinec, Napolen, naproti tomu, ako národný hrdina, ktorému sa stavali grandiózne pomníky. História je neraz veľmi nespravodlivá a nepoužíva rovnaký meter na každého. Podobne bol aj Alexander Veľký len krvilačný a hrôzostrašný netvor, ktorý zabíjal a dobíjal, napriek tomu patrí k najväčším hrdinom svetovej histórie."

     Denis pozeral na ženu po svojom boku s čoraz väčším obdivom. Nevedel si predstaviť, že by nejaký Francúz takto kriticky hovoril o Napoleonovi, ktorého mýtus akoby obopínala ešte aj akási svätožiara. Francúzi niečo také museli považovať za istý druh blazfémie, a to o to viac, ak takúto mienku vyslovil nejaký Francúz. Aj on sám si až po výstižnej analýze, ktorú mu toto mimoriadne múdre dievča prednieslo, uvedomil, že jej porovnanie perfektne vystihuje pravdu o týchto troch mužoch. 

                               + + + + + + + + + + 

6. pokračovanie nasleduje