Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 48. pokračovanie

"Vie sa vôbec, aky pôvod majú Guančovia? Odkiaľ a kedy prišli na Kanárske ostrovy?"
"Nie, s istotou to nevieme. Bolo vytvorených viacero hypotéz, ktoré sa pokúšajú vysvetliť pôvod tohto mysteriózneho národa a jedna z nich vychádza z toho, že by mohli byť príbuzní s potomkami obyvateľov bájnej Atlantídy, ktorá ešte stále nebola objavená. Sú však vedci, ktorí ich pokladajú za jednu vetvu národa Baskov.
Guančovia bojovali mnoho rokov pod vedením svojich kráľov veľmi úspešne proti španielskej invázii, a to len s lukmi a oštepmi. Napokon sa Španielom predsa podarilo Guančov poraziť a obsadiť ich ostrovy, a to s konečnou platnosťou v roku 1490."
Slnko už zapadlo za západnú reťaz kopcov, ktoré ohraničovali las Caňadas a v neveľkej vzdialenosti sa vo večernom šere zjavila silueta hvezdárne. Ostali stáť, unavení mnohými kilometrami, ktoré po dnešnom putovaní exotickou mesačnou krajinou mali v nohách, aby sa ešte krátko pokochali vo večernej panoráme, akú možno vidieť len pod Tejdem.
Pri pohľade na toľké množstvo doslova nakopenej prírodnej krásy, si Denis spomenul na rozhovor so Jeanom, keď sa dotkli aj fenoménu spolupráce chaosu a poriadku a opäť si raz uvedomil, že chaos je fascinujúcim a kreatívnym ploditeľom každej krásy. 

Obaja opäť pozerali obdivne na Pico del Tejde, ktorý do jeho úžasnej nádhery vyniesla len enormná sila výbuchu vulkánu, ktorá vo svojej podstate bola silou chaosu, pričom vyrazila na povrch a z nej sa časom zrodili prekrásne skalné útvary a rôzne symetrie a asymetrie, ktoré dnes mohli obdivovať.

Po chvíli ticha, keď len mlčky pozorovali úchvatné okolie, sa Denis ozval:

"Keď teraz v úžase vnímam túto priam neskutočnú krásu, ktorú zrodil chaos, tak takmer závidím tvojmu otcovi, že pracuje na špici takej fascinujúcej vedy, akou je skúmanie chaosu a jeho účinkov. V súčasnej dobe je to najfascinujúcejšia oblasť vedného výskumu. Zaoberá sa totiž fakticky všetkým, z čoho sme vyšli my, i všetko na našej Zemi."
"To je pravda, Jeanovi sa naozaj môže závidieť v dobrom jeho práca. Je pre neho jeho životným poslaním, s ktorým sa plne identifikuje a pre ktoré žije. Pre mňa, ako človeka, ktorý mal od detstva záujem o psychológiu, bolo zaujímavé zistenie - mala som vtedy asi štrnásť - že u otca existovala nápadná súvislosť medzi jeho povahou a jeho zamestnaním. Mal a má sklony k istému chaosu a k mierne chaotickému správaniu sa vo svojom osobnom živote. Týka sa to najmä dodržiavania poriadku doma , čo je jeho slabou stránkou. Mama bola z neho niekedy až zúfalá, lebo ona je v tomto smere úplným protikladom otca. Zmeniť ho ale nedokázala a napokon od toho úplne upustila a akceptovala to. Jean jednoducho miluje a doslova potrebuje okolo seba istú mieru chaosu. Vo svojich veciach sa najlepšie vyzná, ak nie sú uložené na poriadku. Bol taký už v detstve a hovorieva, že chaos miloval dávno predtým, ako ho veda objavila, ako niečo mimoriadne a hodné skúmania."
"To je veľmi pozoruhodná súvislosť. Myslím si , že tvoj otec  to pociťuje ako silnú vnútornú potrebu mať ho stále pri sebe a okolo seba a vytvárať z neho svoje vlastné poriadky."
"Áno, jeho psycha zrejme potrebuje taký chaos a chápe ho ako najvyššiu formu slobody. V jeho predstave je chaos akousi všemohúcou kreativitou, ktorá je schopná vytvoriť čokoľvek, dokonca aj to najnemožnejšie."
"Skvele si to vyjadrila. Je veľmi pozoruhodným faktom, ako sa človek s rastúcou mocou prírodných vied snažil o interpretáciu neporiadku a či chaosu spod zorného uhla poriadku. Aj dnes sa usilujeme vylepšiť napríklad mytológiu, ktora sa nám zdá byť maximálne iracionálna, teda úžasne chaotická, tým spôsobom, že chaos, ktorý je východiskovým bodom jej posolstiev, čoraz viac eliminujeme.
Nie bez zaujímavosti je to, že so zavádzaním poriadku do svojej mytológie začali už starí grécki filozofi.
Napríklad veľký Aristoteles, ktorého istým spôsobom možno považovať aj za prvého veľkého prírodovedca, sa dôrazne dištancoval od chaosu a neporiadku a tvrdil, že poriadok preniká všetko a že existuje vo všetkých komplexných hierarchiách, aj keď neraz len skryte. Neskôr to boli prívrženci Newtona, ktor išli potom tak ďaleko, že prehlasovali, že v podstate neexistuje žiadny chaos a že všetko sa riadi len podľa zákonov newtonovskej mechaniky.
Dnes sa tieto názory ale obrátili do protipólu a moderná veda postupne opäť objavuje a odkrýva skryté podstaty starých mýtov, podľa ktorých bol chaos otcom všetkých vecí. Tak napríklad sa chaos v babylonskej mytologickej genézis volal Tiamat. Bola to bohyňa, ktorá bola pramatkou nášho kozmu."

pokračovanie nasleduje