Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 41. pokračovanie

Mali za sebou prvý týždeň na Tejde. Denis by si nikdy nebol myslel, že Ginette ako Parížanka zvyknutá na rušný život svetového veľkomesta, vydrží bez reptania v monotónnej jednotvárnosti hvezdárne a jej okolia. Pre neho to nebola nijaká monotónnosť, veď mohol do sýtosti pozorovať to, čo ho nesmierne fascinovalo - svoje milované kvazary. Mohol o nich premyšľať a teoretizovať a okrem toho bol ešte aj v náručí nádhernej, exotickej prírody. 

Niečo také by veľká väčšina ľudí považovala za nudu. Preto si myslel, že veľkomestsky a spoločensky "rozmaznaná" Ginette bude už po dvoch dňoch chcieť ísť dole k moru, kde život pulzoval. Musel si však priznať, že ju ešte stále nepoznal celkom dobre. Vydržala byť sama celé hodiny. Buď bola na izbe, kde čítala a študovala, alebo robila krátke výlety do okolia hvezdárne.

Bola nedeľa a rozhodli sa, že si urobia výlet do Las Caňadas. Zamýšľali pochodiť peši čo najviac z tohoto malebného a čarovného prírodneho raja, pre Denisa určite najkrajšej časti ostrova. Zobrali si so sebou jedlo a pitie a o siedmej ráno, krátko po raňajkách, vyrazili z hvezdárne. 

Las Caňadas sú oázou ticha a miestom, kde sa človek cíti bližšie nebu ako zemi. Je to v podstate gigantický kráter, ktorý vznikol ako dôsledok obrovských geologických konvulzií pred miliónmi rokov. Táto veľkolepá, rozľahlá náhorná planina je z veľkej časti pokrytá vulkanickým popolom, lávou a bazaltom. Masy lávy vytvorili postupnými erupciami rôzne bizarné útvary. Je to oblasť, kde niet takmer nijakej vegetácie a zovšadiaľ sa týči do neba majestátny Pico del Tejde. Las Caňadas majú mierne elipsovitý tvar a v ich strede kráľuje Picozž. Obvod meria 75 kilometrov a priemer 13 kilometrov. 

Putovali tou prírodnou nádherou už vyše troch hodín a boli plní úžasu a obdivu nad nevýslovnou krásou a uzavretou celistvosťou tejto jedinečnej náhornej plošiny, ktorá sa vyznačovala neopisateľným kúzlom. Príroda sa v nej honosila a vyznačovala najrôznejšími farbami a ich odtieňami, úchvatnými svojou rôznorodosťou. Bola tam ligotava belosť snehom pokrytých plôch, od ktorých sa ostrým kontrastom odrážala smolová černota obsidiánového piesku, na tých miestach, kde už nebolo žiadneho snehu. 

Obdivovali v nemom užase aj množstvo čudesných skalných figúr a postáv, ktoré vytvorila príroda a tieto pripomínali pri troche fantázie rôzne bytosti. V niektorých skalných útesoch a roklinách tu a tam zbadali vo farbách modrastého nádychu zvláštne veľké vruby a či vrezy, ktoré akoby pochádzali od meča nejakého bájneho obra. Nevedeli si nijako vysvetliť ako mohli vznikúť.

V zimnom období ostane v Las Caňadas väčšinou všetko zahalené kompaktným závojom bieleho snehu pokrývajúeho a ukrývajúceho všetky nápadné protiklady  a kontrasty členitej, svojrázne drsnej prírody tohto kúzelného kúska sveta.

Na svojej púti občas zhliadli v meravej nehybnosti - po celý čas nezakúsili ani len náznal vánku - zopár nízkych kríčkov a kanárskych tajinastov, ktoré z jari rozkvitajú v pestrých farbách. Podtejdská  fauna je malá a zakrpatená a nevyznačuje sa nijakými bujnými formami. Akoby sa krčila k zemi a plazila sa po nej, zastrašená veľkolepou nádherou skalnatého, do oblakov sa vypínajúceho majestátu - Pica del Tejde. 

pokračovanie nasleduje