Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 40. pokračovanie

"Oye, Mario, puede venir por favor un momento a la mesa del seňor Schmidt, te quiere ablar - Počuj, Mario, mohol by si prosím ťa prísť na chvíľu k stolu pána Schmidta, chce s tebou hovoriť."

"Ach, Carmen, ty si to? Dobre, idem hneď , ale najprv sa zoznám s mojimi novými priateľmi, mojimi krajanmi. Sú to prví Slováci (Marian urobil so Ginette už úplnú Slovenku), ktorí ma našli v tomto odlahlom kúte Atlantika. Nežijú ale na Slovensku - žijú v Paríži a teraz, keď sú tu, tak určite budú častejšie našimi hosťami."

Potom sa obrátil k svojím Parížanom a položiac ruku okolo pása Carmen, povedal:

"Carmen je moja novia a či družka, ako to hovoríme na Slovensku. Žije so mnou už polroka a berie ma takého, ako som a nenalieha na mňa, aby som sa s ňou oženil."

Carmen sa pri jeho slovách usmiala , zrejme pochopila, čo práve zaznelo z jeho úst a podala im ruku a povedala obstojnou francúzštinou:

"Teším sa veľmi, že ste nás objavili a navštívili a teším sa aj pre Maria, že sa môže aj tu, na našom ostrove, s niekým porozprávať vo svojej rodnej reči. Istotne bude ešte dosť príležitostí, aby sme sa porozprávali a spoznali lepšie. Teraz ma však, prosím, ospravedlnte, musím niečo naliehavo vybaviť s našou kuchyňou. Adios amigos."

Keď odišla a Mario sa tiež chystal odobrať, tak Denis mu uznanlivo povedal:

"Gratulujem , Marian. Je to veľmi atraktívna žena. Myslím si, že nejako tak podobne musela vyzerať aj Carmen vo fantázii Francúza Georgesa Bizeta, keď komponoval svoju svetoznámu operu. Na tvojom mieste by som sa preto nezdráhal tak veľmi pred svadbou s takou krásnou ženou. Zdá sa však byť podstatne mladšia od teba - koľko má rokov?"

"Má len dvadsaťdva. Keď nás ale uvidíš o desať rokov, tak už nebude medzi nami badať ten veľký vekový rozdiel, ako teraz. Kanárčania totiž starnú rýchlejšie ako Stredoeurópania."

"Aha, tak som ťa nachytal - veď týmto si pripustil, že sa s Carmen oženíš", zasmial sa trochu uštipačne Denis.

"Vôbec si ma nenachytal, lebo aj po toľkých rokoch môže byť Carmen len moja družka. Ale máš pravdu, vylúčené to nie, že sa s ňou predsa len ožením. A ak to urobím, tak bude to najmä preto, že Carmen je v tomto smere veľmi rozumná a absolutne do ničoho ma nenaháňa.

Tak a teraz, priatelia drahí, vás už naozaj opustím, lebo vidím, že Herr und Frau Schmidt sa už nervózne hniezdia, lebo chcú odísť, ale predtým by radi so mnou hovorili."

"Marian, aj my sa teraz s tebou rozlúčime. Sme tu prvý deň a let i poobedňajšie slnko nás dosť unavili, a tak sa poberieme na hotel, aby sme si poriadne oddýchli a nabrali nové sily. Koľko sme dlžní za skvelé pohostenie?" Opýtal sa na záver Denis.        

"Dnes ste boli mojimi hosťami, berte to ako môj dar na uvítanie a vždy keď prídete ku mne jesť, tak dostanete fľašku dobrého červeného kanárskeho vína gratis."

"Ďakujeme ti teda za skvelú večeru, chutilo nám znamenite."

Potom sa Denis obrátil k Ginette a žartovne prehodil:

"Hm, fľaša dobrého vína a vždy zadarmo, to je naozaj dobré vnadidlo na to, aby sme vždy, keď budeme hladní, zavítali len k Marianovi, čo myslíš, drahá?"

"Máš pravdu, cheri. Marianovi zrejme vypijeme more vína, lebo ako vidím, budeme u neho častými hosťami", zasmiala sa Ginette. Potom podala Marianovi ruku so slovami:

"Adios, amigo Mario. Ten ju srdečne objal a pobozkal a s Denisom si priateľsky potriasli ruky a si poklepali po ramenách.

                                * * * * * * * * * * * * * * * *

pokračovanie nasleduje