Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 31. pokračovanie

Denis chcel pracovať dva týždne, každý deň dvanásť hodín, na hvezdárni, aby potom mal týždeň voľna, dole pri mori. Ginette bola rozhodnutá sa mu prispôsobiť a byť stále s ním. Hovoril jej, že to určite bude po čase pre ňu monotónne a že po dvoch, troch dňoch sa môže vrátiť dole k moru, kde neustále pulzuje rušný život. Ginette ho s úsmevom uistila, že to nebude pre ňu najmenším problémom byť s ním zakaždým celé dva týždne hore, blízko neho a blízko jeho milovaných hviezd. Zdôraznila, že taká totálna odlúčenosť od civilizácie bude mať pre ňu zvláštne čaro a že bude mať možnosť aj ako psychologička spoznať nové stránky a aspekty bytia. Niečo také predsa ešte nikdy nezažila a že sa už veľmi teší aj na intenzívnu konfrontáciu s nádherou a nepoškvrnenosťou prírody v absolútnom tichu. 

Po nejakej polhodine prechádzania sa a nazerania do lokálov a reštaurácii, sa stále ešte nevedeli pre žiadnu rozhodnúť, sa vydali do jednej ulice mestečka Los Cristianos, v ktorej ešte neboli. Nachádzala sa v jeho vyššie položenej časti, nad zálivom, kde bol i prístav, odkiaľ pravidelne premávali cestovné lode pre návštevníkov susedného ostrova La Gomera, ktorý bol odtiaľ vzdialený asi pätnásť kilometrov. Je to neuveriteľne malebný ostrov, kde žije okolo 25 000 ľudí. 

Jeho hlavné mesto, San Sebastian, leží v prekrásnej zátoke a pýši sa tým, že v jeho prístave sa zastavil slávny Krištof Kolumbus, aby si tam, na svojej epochálnej objaviteľskej plavbe v roku 1492, keď ho jeho moreplavecký génius nezadržateľne hnal k brehom Nového sveta, doplnil potrebné zásoby.

V tom čase vládla na Gomere doňa Beatriz de Bobadilla. Kolumbusa prijala na svojom kráľovskom dvore a na jej pozvanie ostal na ostrove sedem dní, hoci pôvodne to mala byť len jednodňová zastávka. Preskočila medzi nimi aj iskra náruživosti a strávili spolu aj niekoľko vášnivých nocí.

Denis trochu zaostal za Ginette, lebo kým ona išla ulicou ďalej, tak on vošiel do malého obchodíku s vínami, likérmi a suvenírmi. Mal totiž zálusk na nejaký špeciálny kanársky likér. Keď vyšiel von, s fľaškou pomarančového likéru, zbadal Ginette dobrých tridsať metrov pred sebou, ako práve vychádzala z dverí nejakej budovy. 

"Denis, Deeeniiiiiiis, ponáhľaj sa, čo sa tak vlečieš ako slimák, rýchlo sa ponáhľaj! Čaká ťa tu veľké prekvapenie", rozliehal sa ulicou jej pekný zvučný hlas v slovenčine, hoci inakšie hovorila k nemu po francúzsky, aby sa čo najskôr naučil jej rodný jazyk. 

A robil v tejto reči, ktorej melodičnosť sa mu oddávna veľmi páčila, skutočne rýchly pokrok. V bežných veciach už nemal problém dohovoriť sa vo francúzštine. Tiež Ginette sa pri ňom zlepšovala v slovenčine, a tak angličtinu vo vzájomných rozhovoroch takmer prestali používať.

pokračovanie nasleduje