Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 29. pokračovanie

    V spálni čakala na nich typická francúzska posteľ, aká bola v Denisovej vlasti veľkou zriedkavosťou a sotva ju bolo možné niekde kúpiť. Potom už netrvalo dlho, keď si do nej ľahli a ich telá sa spojili  v náruživom objatí lásky. Keď Denis niekedy okolo druhej po polnoci už zaspával, tak mu ešte preblesklo mysľou, ako Francúzi veľmi výstižne hovoria o la petit mort, o malej smrti, keď mali opojný, takmer zmyslov zbavujúci orgastický sex. V polospánku si ešte stihol uvedomiť, ako nádherne sa s ním osud zahral: Prišiel do Paríža len kvôli hviezdam , ktoré svietia na oblohe a vôbec netušil, že tam postretne hviezdu iného charakteru, a to tú najúžasnejšiu a najkrajšiu hviezdu, akú si len možno predstaviť. Tou hviezdou bola pre neho Ginette.

2. Kapitola

Tenerifa – vlasť záhadných Guančov

    O šesť mesiacov neskôr, v posledný januárový deň sa nachádzali Ginette a Denis na palube lietadla letiaceho z Paríža na slnečný ostrov Tenerifu. Uplynulé mesiace pripadali Denisovi ako krásna čarovná rozprávka. Už dva dni po skončení vedeckej konferencie, na ktorú bol vyslaný z Prahy, začal pracovať na parížskom astronomickom inštitúte. Postačil k tomu jediný telefonát Jeana riaditeľoví inštitútu, s ktorým bol už roky úzko spriatelený.

    Po piatich týždňoch Denisovho pobytu v Paríži sa konala ich svadbu. Slávili ju v Notre Dame – na mieste, kde sa začala ich láska. Na svadobnú hostinu, ktorá sa konala v jednej známej reštaurácii, neďaleko Opery, pozvali okolo tridsať hostí. Pri tejto príležitosti sa podarilo vybaviť vízum do Francúzska aj Denisovým rodičom, čo ich stálo veľa námahy. Denisova mama po príchode do Paríža viackrát zdôraznila, aká je veľmi šťastná, že jej syn našiel takú mimoriadnu ženu a že ju veľmi teší, že má aj slovenskú krv. Francúzov obdivovala oddávna najviac zo všetkých národov a obstojne sa dorozumela aj francúzsky. A Denisov otec bol zas veľmi nadšený so Jeana a rýchlo sa spriatelili. Okrem toho aj mali donekonečna o čom debatovať – veď boli obaja vedci.

     Denis bol vyslaný svojím novým zamestnávateľom na polročný pracovný pobyt na hvezdáreň na Tenerife, kde pracovali aj nemeckí, francúzski, anglickí a samozrejme aj španielski astronómovia. Hvezdáreň na Tenerife poskytovala výborné podmienky pozorovania hviezd. Bola vybavená najmodernejšími prístrojmi nemeckej a francúzskej produkcie a okrem toho ponúkala skvelé možnosti pozorovania nočnej oblohy, lebo tam panovalo konštantne priaznivé počasie, na rozdiel od západnej i strednej Európy.

     Ginette išla na Tenerifu s Denisom a obaja sa veľmi tešili, že tam spolu prežijú nádherné mesiace a zároveň túto cestu pokladali tak trochu aj  za svadobnú cestu. Samozrejme, za neobvykle dlhú svadobnú cestu.

      Denis bol poverený tým, aby na Tenerife pozoroval niekoľko kvazarov. Boli to kvázihviezdne objekty a patrili k najzáhadnejším objektom astronómie. Boli zdrojom nepredstaviteľne veľkej energie. Mal ich dlhodobejšie pozorovať a okrem iného vyhodnocovať  zmeny ich jasu v závislosti od času. V tom čase boli mnohí astronómovia toho názoru, že kvazary sú čierne diery, ktoré požierajú hviezdy, ktoré sú v nebezpečnej blízkosti ich dosahu.

   Mali pred sebou ešte necelé dve hodiny letu, keď leteli ponad zasnežené Pyreneje. Bol úplne jasný deň a tak ich mali ako na dlani a uchvátení pozorovali ich majestátne štíty. O niečo neskôr ich nadchýňala Granada, malebne uložená pod najvyšším španielskym pohorím, pod Sierrou Nevadou, čo v preklade znamená Zasnežené pohorie. Sľúbili si, že akonáhle im to bude možné, tak navštívia Španielsko.

  Keď prelietavali ponad Gibraltár, tak Ginette zadriemala a Denis premýšľal o problematike kvazarov. Spomínal na to, ako prišlo k ich objavu. Až do roku 1963 bol svet astronómie v poriadku. Určite existovali ešte fenomény, ktoré neboli vyjasnené, ale astronómovia boli presvedčení, že v kozme ich už neočakáva žiadne mimoriadne prekvapenie a že všetko je možné vyriešiť pomocou klasickej fyziky a kvantovej mechaniky.

    V Dallase sa konala v decembri roku 1963 dôležitá konferencia astrofyzikov. Bolo to len niekoľko týždňov po zavraždení prezidenta Kennedyho v tomto meste. Konferenciu viedol známy fyzik Robert Oppenheimer, ktorý počas druhej svetovej vojny viedol skupinu vedcov pracujúcich v Los Alamos na vývoji atómovej bomby. Hlavnou témou konferencie bola diskusia o najnovšom objave astronómie, ktorý hrozil narušiť zabehanú koncepciu rôznych spolusúvisiacich osvedčených kozmických teórií. Išlo o kvazary.

   Boli objavené pri pokusoch astronómov identifikovať vzdialené rádiozdroje, ktoré intenzívne emitovali energiu.  Zistilo sa však, že nejde o galaxie, ale o jednotlivé objekty. To bolo veľmi zarážajúce, lebo neexistujú žiadne samostatné hviezdy, ktoré by žiarili tak intenzívne v rádiovom vlnovom rozsahu. Prekvapenie bolo ešte oveľa väčšie, keď sa zistilo, že tieto objekty ležia nesmierne ďaleko v kozme. Tak napríklad je známy kvazar 3C48, vzdialený od nás 3,5 miliard svetelných rokov. To, že naše teleskopy ho dokážu zachytiť v takej obrovskej diaľke, je možné len tak, že jeho jas musí byť minimálne stonásobne väčší ako je jas našej galaxie.

pokračovanie nasleduje