Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 272. pokračovanie

„To je pravda, lebo vôbec ani len netuším, ako pre vás môže byť zaujímavé niečo, čo je v súvislosti s Československom“, povedal Denis a zvedavo pozeral na Yilmaza.

Ten sa hneď rozhovoril a začal temperamentne gestikulovať a pritom vysvetlovať:

„Určite budete prekvapení, keď vám teraz prezradím, že Československo poznám veľmi dobre a je určite len málo Turkov, ktorí túto krajinu poznajú. Ale ak mám byť presný, tak musím povedať, že v skutočnosti poznám len Slovensko, lebo v Česku som ešte nikdy nebol.

A vy pán Čarnecký ste Čech alebo ste zo Slovenska?“

Denis najprv prejavil svoje prekvapenie a až potom odpovedal na otázku tureckého inžiniera:

„To sa skutočne veľmi divím, že sa tak dobre vyznáte v našich pomeroch a že viete rozlišovať to, že v Československu žijú dva národy, ktoré majú svoje vlastné jazyky, i keď nebyčajne príbuzné. Drvivá väčšina ľudí na Západe si totiž myslí, že v Československu žije národ Čechoslovákov, ktorý samozrejme neexistuje – prípadne si myslia, že tam žijú len Česi. A teraz moja odpoveď na vašu otázku – ja som rodený Slovák.

Ale teraz nám povedzte, odkiaľ poznáte tak dobre Československo – mali ste nejaký dôvod  ho navštíviť?“

„Áno, mal som taký dôvod a síce veľmi závažný dôvod“,

Povedal Yilmaz a pritom sa rozosmial a dodal:

„Bol to skutočne dôležitý dôvod – a takpovediac vyvieral a či vyšiel z môjho srdca, a to z môjho zamilovaného srdca. Našiel som si v Trnave dobrú priateľku, presnejšie povedané veľmi blízku priateľku môjmu srdcu.

Poznáme sa už takmer tri roky a na budúci rok príde za mnou sem do Istanbulu, aby sa stala mojou ženou. Bola tu už niekoľkokrát a sa jej tu veľmi páčilo. Pochopiteľne, že aj ja som ju viackrát navštívil na Slovensku a spolu sme prešli kus krajiny, takže poznám Bratislavu, Trnavu, Košice i niekoľko ďalších miest a spolu sme strávili aj týždeň vo Vysokých Tatrách.“

„To je skvelé a ako ste sa zoznámili?“

Opýtala sa zvedavo Ginette a poznamenala:

„Určite je len málo tureckých mužov – ak vôbec je ešte nejaký okrem vás – ktorí sa zamilujú do Slovenky a vezmú si ju za manželku.“

„To si myslím aj ja, dokonca som o tom presvedčený, že budem mať česť byť jediným Turkom, ktorý bude mať slovenskú manželku“,

pousmial sa Yilmaz a pokračoval:

„To celé bola náhoda, podobne ako aj vo vašom prípade. Náhoda, ktorej som nesmierne vďačný. A bola to náhoda, ktorú mi pripravilo samotné nebo – ako v takých prípadoch hovorievame my, Turci, tak to bola nebeská náhoda.“

Ginette mu skočila do reči:

„My Francúzi to síce nezvykneme hovoriť, ale ja hovorievam Denisovi niečo podobné, a síce, že mi ho do mojej cesty životom poslalo samo nebo. A teraz už zvedavo počúvam, ako sa začal váš príbeh veľkej slovenskej lásky.“

Pokračovanie nasleduje