Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 263. pokračovanie

Ginette sa aj v Istanbule tešila veľkej pozornosti mužov a najmä na tomto mieste, akým bol obrovský bazár, preplnený predovšetkým mužmi, jej ju muži prejavovali na každom kroku. Nie však dotieravo, ako to robia napríklad Rimania, ale len obdivnými pohľadmi.

V tomto prostredí to bolo pre domácich mužov ľahšie, lebo svoj obdiv pre Ginette mohli čiastočne maskovať horlivosťou obchodníkov, pozývajúcich potenciálnu zákazníčku do svojho malého kráľovstva zaplneného rôznymi orientálnymi tovarmi.

To síce robia títo bazároví obchodníci rutinovane vždy a neraz takmer doslova ťahajú okoloidúcich - a to najmä tých, ktorí sa pristavia a na nejaký tovar sa zadívajú - do svojich obchodíkov, aby si niečo u nich kúpili.

V jej prípade si ale dávali obzvlášť veľkú námahu a chceli dosiahnuť aspoň to, že sa s nimi dá do rozhovoru a daruje im pritom niekoľko zo svojich čarovných úsmevov. Viacerí sa jej tak prihovárali dokonca niekoľkými rôznymi jazykmi, len aby ju prilákali k sebe a hneď jej sľubovali „Bon mercato, very good price a či einen sehr guten Preis“ – teda veľmi dobrú cenu.

Takmer každý, s ktorým sa dala do rozhovoru, sa jej najprv opýtal, odkiaľ je, z ktorej krajiny pochádza.

Ginette užívala, ako vždy v podobných prípadoch, tento veľký záujem mužov, aj keď bola na to už dávno zvyknutá. Užívala ho na jednej strane ako krásna žena, ktorej  niečo také vždy lichotí, ale na druhej strane aj ako žena nesmierne zvedavá, ktorej sa tak ponúkala skvelá možnosť dozvedieť sa niečo nové o ľuďoch a o cudzích krajinách.

Dobré dve hodiny využili len na to, že chodili bazárom takpovediac len naverímboha a všetko zvedavo pozorovali a Ginette sa cez mužov, ktorí ju oslovovali, dozvedala svojimi protiotázkami množstvo zaujímavosti o Turecku a o živote v krajine.

V bazáre objavili dokonca aj jednu mešitu, niekoľko menších baniek a dokonca aj viacero malých policajných staníc.

Celý bazár bol ako obrovský bzučiaci úľ, v ktorom včielky usilovne pracovali a neustále odlietali a prilietali.

Takmer každý urobený obchod medzi predávajúcim a kupujúcim bol spečatený šálkou horúceho čaju a len zriedkakedy  tureckej kávy. V celom Turecku dominuje všade čaj a nie káva.

V bazáre takmer na žiadnom tovare neboli vypísané ceny. Platilo pravidlo jednania. Kto ako kupujúci tak nerobí a hneď zaplatí obchodníkom požadovanú cenu, tak je naivný a nepozná princíp obchodovania v Turecku. Ceny, ktoré predávajúci požadujú, sú vždy poriadne nadsadené.

A okrem toho, kto sa nejedná a nedohaduje sa o cene, tak ten do slova a do písmenka veľmi sklame predávajúceho, lebo orientálny obchodník nerobí nič tak rád, ako sa dohadovať s kupujúcim o cene.

Pre neho je kupujúci predovšetkým neznámy človek, ktorý naviac azda pochádza z inej krajiny, a takto cez rozhovor o tovare a dohadovanie sa o cene, má možnosť ho trochu spoznať a dozvedieť sa od neho to, čo nevie. A tak každý obchodník v bazáre je tak trochu aj psychológom, filozofom, politikom a rozprávačom.

Pokračovanie nasleduje: