Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 262. pokračovanie

Ak sa mu ale človek z pretechnizovanej Európy dokáže naplno otvoriť a preniknút doň svojím vnútrom a pokúsi sa do seba nasávať  z neho niečo, tak veľmi rýchlo objaví čaro neobyčajného sveta, úplne iného, ako ho pozná z Európy.

V obrovskom bludišti najrozmanitejších tovarov, najomamnejších orientálnych vôň z korenín, jedál, ale i kozmetiky človeka takmer zovšadiaľ oslovujú a lákajú k sebe predavači.

Tým však  neraz nejde o to a či len o to, aby niečo predali, ale sú zvedaví na navštevníkov, ako na ľudí. Chcú sa dozvedieť čo najviac o nich, i o krajine z ktorej prišli.

Netrvalo dlho a Ginette s Denisom už boli celkom pohltení týmto obrovským molochom a nachádzali sa hlboko v jeho útrobach.

Úplne stratili orientáciu a vôbec netušili kade sa dostanú von, keď sa už dostatočne nabažia toho, čo práve užívali.

Ginette však medzičasom prišla na spásonosnú ideu. Uvedomila si, že najjednoduchším riešením pre nich bude, ak si vyberú nejakého domorodca, ktorý už má plné tašky nákupov potravín a sa ponáhľa. To znamená, že už je na ceste domov a teda ide von z bazáru.

Keď  to povedala Denisovi, tak ten ju pochválil za geniálnu ideu a už o chvíľu si všimli mladú asi 30 ročnú Turkyňu, s plnými  taškami, ktorá sa ponáhľala.

Vybrali sa za ňou a skutočne netrvalo to dlho a za desať minút ich doviedla k východu. Samozrejme mladá žena o tom nevedela, kráčali za ňu vo vzdialenosti niekoľkých metrov.

Pred bazárom ešte trochu postáli a si ho pozerali zvonku. Bol obkolesený zo všetkých strán múrom a vchádzalo sa do neho jedenástimi vchodmi. Na noc – keď sa už ukončil predaj - tak sa každý z nich uzavrel veľkou ťažkou železnou bránou, ktorá sa zamkla.

A tak celé to veľké bohatstvo, ktoré bolo v bazári zhromaždené, bolo strážené ako v nedobytnej pevnosti.

V bazáre predávali tisícky obchodníkov a bolo v ňom možné si kúpiť všetko – čokoľvek, čo si len duša zažiadala. Okrem tureckých produktov tam bolo aj veľké množstvo zahraničných tovarov.

Už v období Byzantskej ríše sa na tomto mieste predávalo – bol tam obrovský trh a v 15. storočí po dobytí Konštantinopolu Turkami tam dal sultán Mehmet II. postaviť prvý  krytý bazár.

Bol však len z dreva, a to nebola dobrá idea. Po viacnásobnom vyhorení drevených bazárov, bol v 16. storočí postavený prvý kamenný bazár. Ale aj ten niekoľkokrát vyhorel – samozrejme nie do tla, ako to bolo v prípade drevených bazárov.

Pokračovanie nasleduje