Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 257. pokračovanie

Most, po ktorom sa viezli po krátkej návšteve Ázie naspäť na ich rodný európsky kontinent  vznikal počas niekoľkých storočí len v hlavách architektov a staviteľov už viackrát a dokonca bola už niekoľkokrát naplánovaná aj jeho výstavba, ba čo viac – raz sa už aj začalo s jeho stavbou, ale pre nedostatok financií, ostalo len pri začiatku.

Otcom fascinujúcej idey spojenia kontinentov Európy a Ázie mostom, bol slávny Leonardo da Vinci.

Most bol ale napokon postavený až o päť storočí neskôr, po tom ako Leonardo v roku 1502 predložil sultánovi nárh svojho projektu. Ten si to však rozmyslel a namiesto mosta dal v Istanbule radšej postaviť na slávu Alahovi veľkú a veľmi veľkolepú mešitu.

Most dvoch kontinentov a vody malebného Bosporu ich omývajúce a zároveň aj od seba oddelujúce, sú tými charakteristickými a markantnými črtami v tvári tohto jedinečného mesta, ktoré majú mimoriadny podiel na jeho kráse a na jeho nevýslovnej fascinácii.

Tento kontinentálny most spája bez jediného piliera brehy, ktoré sú pod ním vzdialené od seba 1074 metrov.

Istanbul pôsobí aj preto priam rozprávkovo nádherne, že budi dojem, akoby sa nachádzal na ostrove a vody, ktoré tento domnelý ostrov obklopujú ešte vytvárajú množstvo skutočných ostrovčekov, polostrovov a malých zálivov, čo ešte viac zvýrazňuje jeho rozprávkové kúzlo.

Odmäk sa stával stále intenzívnejším a teplota poobede už stúpla na desať stupňov. Cesty sa premieňali  na čoraz väčšie špinavé kaluže s nevyspytateľne nerovnomerným hrbolatým a deravým podkladom. A tak ich šofér Ali mal plné ruky práce, aby dobre zvládol náročnú a namáhavú jazdu. Miestami sa kĺzali, ako keby boli na sánkach a nie v aute.

Konečne sa predsa len dostali k Dolma Bahce Sarayiu. Tento názov znamená „plná záhrada“.Svoju dnešnú podobu nadobudol palác v polovici devetnásteho storočia a bol vybudovaný v tureckom renesančnom štýle.

Pred palácom ich najprv privítala impozantná trojposchodová, veľmi pekne architektonicky riešená hodinová veža, postavená v barokovom štýle.

Ako im povedal už cestou Mustafa, tak práve v tomto paláci zasadal aj historicky prvý turecký parlament. Jeho prvé zasadanie sa konalo  roku 1877.

Bol ale len veľmi krátkeho trvania, lebo sultán ho už po dvoch mesiacoch rozpustil. Ani on a ani vtedajšia doba v Turecku ešte  neboli zrelí pre taký stupeň demokracie.

Po ukončení a či lepšie povedané, po zrušení tureckého sultanátu v roku 1923 v paláci občas býval turecký prezident Atatürk.

V Dolma Bahce ho aj zastihla smrť. Skonal v ňom po sedemnástich rokoch vládnutia.

Pokračovanie nasleduje