Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 253. pokračovanie

Obed sa začal, tak ako je to obvykle nepísanou tradíciou tureckej  orientálnej kuchyne, s takzvanými mezes, predjedlom, ktoré býva spravidla veľmi rôznorodé. Obvykle sa ponúka malá ochutnávka pozostávajúca z viacerých druhov na veľkom podnose, aby si hosť potom mohol vybrať jedno predjedlo z toho.

Na Mustafove odporučenie si všetci vzali predjedlo s názvom biber dolmasi, čo je jemným mäsom hovädzím naplnená paprika a k tomu cacik. To sú na tenko nakrájané uhorkové prstence, medzi ktorými je jogurt a na jemno pokrájaný cesnak.

Skutočne to chutilo delikátne a Denis s manželkou si to veľmi pochvalovali. Nemci sa k nim hneď pridali a Mustafa spokojne poznamenal, že vedel, že budú s ponuknutým nadovšetko spokojní.

Následne ochutnali po troche z viacerých excelentných tureckých polievok. Najprv si dali balik corbasi, rybiu polievku, potom yayla corbasi, kozlaciu polievku, do ktorej bolo primiešané trochu jogurtu a polievkové hody napokon ukončili so sebze corbasi, čo bola zeleninová polievka. Chutila však úplne inakšie ako bežné zeleninové polievky európskeho charakteru.

Ako hlavný chod im bol servírovaný cerkes tavugu. Bolo to kura pripravené na čerkeský spôsob. Bolo upečené v šťave z lieskových orechov a k tomu bola priložená sis kebabi, grilovaná mäsovo-paradajková kombinácia.

V priebehu skutočne skvelej hostiny, ktorá trvala aspoň hodinu, sa ich čašníci i Mustafa viackrát pýtali, či sú spokojní a či im všetko dobre chutí. Samozrejme, že im jedlo skvele chutilo a naviac boli prekvapení aj tým, aké vynikajúce bolo originálne turecké víno, o ktorom v Európe nič nepočuli a ktoré pri stolovaní popíjali. Vybral im ho Mustafa, naozaj čertovský chlapík, ktorý akoby vedel všetko a vo všetkom sa vyznal.

Na záver hostiny oba páry manželov uznanlivo chválili výtečnosť tureckej kuchyne, ktorú predtým vôbec nepoznali a zdôraznili, že boli prekvapení s jej kvalitou a exkluzivitou.

A akože inak, po jedle a pití, ešte prišla na stôl aj turecká káva a turecká torta.

To bola ďalšia dobrá príležitosť na rozhovor s Mustafom a v jeho rámci sa dozvedieť ďalšie zaujímavosti o Turecku. Bol mimoriadne skvelým znalcom nielen súčasnosti svojej krajiny, ale aj jej histórie.

Boli veľmi prekvapení tým, čo im porozpával o dobytí kresťanského Konštantinopolu moslimskými Turkami. Mustafa zdôraznil, že tak to nestojí napísané v žiadnych historickych knihách, ktoré napísali európski historici a dodal, že tí podľa všetkého čítali opis bitky o Konštantinopol len v podaní starých byzantských historikov, ktorí ho napísali v gréčtine a iba zo svojho uhlu pohľadu, teda extrémne subjektívne. Turecký opis bitky Európania nechali ležať bokom a ten znel inakšie ako grécky.

Mustafu sa v žiadnom prípade nedalo upodozrievať, že by bol ako Turek zaujatý voči Grékom a len preto takto hovoril. Naopak, už predtým v priebehu dňa sa viackrát prejavil ako milovník gréckej kultúry i antického Grécka. Obdivoval ich a veľmi dobre poznal aj ich dejiny.

Svoje neobyčajne pútavé rozprávanie o páde Konštantinopolu a o jeho obsadení Turkami začal hneď jednou kuriozitou:  

Pokračovanie nasleduje