Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 251. pokračovanie

„Aha, ešte ma niečo napadlo v tejto súvislosti. O slávnom sultánovi Süleymanovi sa hovorí, že bol mužom, ktorý nepoznal ani túžbu a ani náruživosť (a ktorý mal v  živote len jedinú lásku – Roxelanu), ale zároveň, a či práve preto bol aj obrovskou osobnosťou a všetko to, čo si zaumienil, to aj dosiahol a uskutočnil.

My, Turci ho veľmi uctievame a mimoriadne obdivujeme.

Pri zasväcovaní tejto jeho mešity sa sultán pred všetkými prítomnými a samozrejme aj pred najvyššími hodnostármi krajiny Sinanovi hlboko poklonil a podávajúc mu kľúče od brány do mešity mu povedal:

Tu sú kľúče od tvojho veľkolepého a jedinečného diela a len ty si najpovolanejší, aby si jej bránu po prvý raz pre nás všetkých otvoril.

Takže len toľko som ešte chcel povedať o našom veľkom sultánovi.

Teraz sa vydáme ďalej a síce pôjdeme k východnej strane mešity, kde je na neveľkom cintoríne pochovaných veľa významných osobností z našej histórie a si tam pozrieme aj hrob, kde je pochovaný už spomínaný sultán a tiež aj jeho obľúbená ruská žena Roxelana.“

Mustafa poznal veľmi dobre záhradníka, ktorý udržiaval cintorín a keď mu dal malý bakšiš (v Turecku sa dá takmer všetko zariadiť a urýchliť pomocou bakšišu, ktorý tam koná zázraky), tak hneď bol ochotný otvoriť veľkým zahrdzaveným kľúčom zámok na dvierkach Süleymanovej türby (kopulovitá hrobka) a vpustil ich dovnútra.

Vzduch vo vnútri bol ťažký a nasiaknutý vlhkosťou a ťažko dýchateľný.Vôkol nich všade viseli dlhé pavučiny a vzduch dýchal plesňou. V pavučinách viselo niekoľko pavúkov, a tak v tomto dome mŕtvych predsa len nebolo všetko mŕtve.

Jeden z najväčších sultánov tureckých dejín tam odpočíval vo veľkej skromnosti, uložený v jednoduchom mramorovom sarkofágu a takmer celkom zabudnutý. Látka, ktorou bol zahalený sarkofág bola už prastarého dáta, lebo bola plná dier a pokrytá pavučinou.

Keď o niečo neskôr už odchádzali od Süleymanovej mešity, tak bola už takmer jedna hodina popoludní a veľké priestranstvo pred ňou sa už skoro celé vyprázdnilo od ľudí. Zotrvávalo tam len niekoľko veľmi mladých predavačov pohľadníc a keď prechádzali okolo nich, tak ich opät obkľúčili a znova im núkali svoj tovar, hoci si už predtým od nich kúpili niekoľko pohľadníc.

Robili to tak naliehavo a s takým výrazom tváre, že turisti z Európy si takmer vždy od nich niečo kúpili, mnohí už len preto, aby nemali zlé svedomie.

Mustafa im povedal, že dnešný deň tu bolo kvôli snehu a studenému počasiu veľmi pusto, v porovnaní s tým, keď je teplé počasie na jar a v lete. Vtedy je námestie pred mešitou preplnené autobusmi s turistami i domácimi.

Porozprával im aj o tom, že  v takých dňoch sa tam turistom predvádza aj velmi obľúbená atrakcia s cvičenými medveďmi. Tie tancujú na zadných nohách národné turecké tance, pričom sú oblečené v tradičných tureckých stredovekých krojoch a majú okolo krku uviazané pestrofarebné mašle. Po každom tanci si prosebnými posunkami predných nôh pýtajú peniaze, stojac pritom stále na zadných. Takmer každý turista, ktorý pozoruje toto neobyčajné divadlo, im hodí do veľkého koša na zemi nejaký peniaz.

Pokračovanie nasleduje