Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 25. pokračovanie

        Jean ho srdečne objal  a priateľsky potlapkal po ramenách. Pritom sa lišiacky usmial na Máriu a povedal jej: 

        "Mária, ja som sa od teba naučil zo slovenčiny viac ako si myslíš. Okrem toho som sa často pozrel aj do slovníka a z neho som sa  učil viaceré z vašich pre Francúza tak ťažko vysloviteľných slov. A vďaka mojej dobrej pamäti som si mnohé z nich aj zapamätal."

        Ginette medzičasom na chvíľu odišla a keď sa vrátila, tak Denis plný úžasu na ňu pozeral a nezmohol sa ani na slovo, lebo odrazu vyčarovala z ruky dve zlaté obrúčky a jednu mu opatrne začala nasúvať na prst. Keď sa jej to zakrátko celkom ľahko podarilo, tak si s úľavou vydýchla a nadšene zvýskla:

       "Milovaný, ako vidíš, tak som myslela na všetko a predovšetkým aj na naše zásnubné prstene. A ako vidíš, už ťa poznám tak dobre, že som dokázala odhadnúť aj hrúbku tvojho prsta. Teraz už chápeš, s akým úmyslom som ti ho včera tak horlivo ohmatávala a hladila, až si sa ironicky opýtal, či mám najradšej na tebe tvoj prst."

         Denisovi od dojatia zvlhli oči a vrúcne ju vybozkával. Potom mu Ginette podala druhý prsteň a dala si ho od neho natiahnuť na prst. Po tomto akte zasnúbenia, ktorý inciovala a realizovala Ginette, ostal na niekoľko okamihov trochu zaskočený.  V slovenskej, výrazne ešte patriarchálnej spoločnosti boli takéto veci len záležitosťou mužov. Obrúčky kupovali a zásnuby ohlasovali len muži. Tu sa však všetci tvárili tak, že je to celkom samozrejme, že ich dcéra inciovala a realizovala celý akt zásnub a že on, ako muž, bol fakticky len štatistom. 

        Také myšlienky mu prebleskli hlavou, ale už vzápätí si uvedomil, že mu to celé nejakým spôsobom aj imponovalo, že Ginette ho tak veľmi chcela a že v jej srdci zaujal takú skvelú pozíciu, a to napriek tomu, že poznala mnoho atraktívnych parížskych mužov. Priznal si aj to, že mu imponovalo aj toto veľké sebavedomie francúzskych žien, ktoré sa pokladali za úplne rovnoprávne s mužmi, a to vo všetkom.

        V rozhovoroch so Ginette pochopil, že tieto ženy sú úplne rovnocenné partnerky mužov  a nie sú žiadnymi bezmocnými bábikami. Čo tak často zažíval u slovenských žien, ktoré stále očakávajú ochranu muža a často sa hrajú na bezmocnejšie, ako naozaj sú a dôležité rozhodnutia prenechávajú len mužom. Pričom ani slovenskí muži nie sú veľmi rozhodní a Denis ich často vnímal ako váhavých a nerozhodných. Muži zo Západu, predovšetkým západní Nemci, sa v tomto smere so Slovákmi nedali vôbec porovnať.

      Francúzky sa nedali mužmi manipulovať a ovládať, tak ako Slovenky. To už mali dávno poriešené a francúzski muži si na to ani nerobili nárok. V tomto bol veľký rozdiel medzi Západom a komunistickým Východom.   

       Večera prebehla vo veľmi povznesenej nálade. Denis si úplne získal aj srdcia Charlotte a Márie. Obe ženy i Jean mu navrhli, aby si potykali. Jean mu povedal, že hneď zajtra mu vybaví miesto na L'Institut d'astrophysique  de Paris - na Astrofyzikálnom inštitúte. V jedálni ostali po večeri ešte nejakú hodinu. Po tom, ako sa s Máriou a Charlotte rozlúcil bozkom na dobrú noc, ho Jean ešte odviedol do svojej pracovne.

      "My, Francúzi, ktorí sme orientovaní matematicky, prípadne prírodovedecky, máme z viacerých dôvodov akési silné pohnútky, aby sme sa podrobnejšie zaoberali chaotickými fyzikálnymi systémami", začal hneď vecný rozhovor Jean a pokračoval:

       "Pre mňa bola okrem iného dôležitá pohnútka k tomu, že to boli práve dvaja veľkí francúzski prírodovedci, ktorí postulovali k fyzikálnej problematike chaosu a náhody veľmi dôležité, i keď odlišné hypotézy...."

       "Mňa už oddávna fascinovali francúzski a nemeckí prírodovedci, a tak mi dovoľ preskúšať seba samého, či viem, ktorí by to v tejto súvislosti mohli byť", prerušil Denis Jeanove fyzikálne filozofovanie a pokračoval:  

pokračovanie nasleduje