Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 244. pokračovanie

Obrovský hárem, ktorým práve prechádzali, bol vybavený všetkými možnými i doslova nemožnými rafinesami luxusu, upriameného na zábavu, rozptýlenie a v neposlednom rade aj na slasti sexuálnych rozkoší.

Boli tam mäkké široké pohovky potiahnuté drahým kašmírom z Indie, prekrásne pokrovce z Perzie, vzácne vázy z Číny, zlaté nádobky na tlenie voňavých korienkov z Egypta, neobyčajne zručne vyrezávané  pozlátené skrine a skrinky zo Sýrie, plafóny vyložené vzácnym cedrovým drevom z Libanonu, veľké fontány z mramoru a stĺpy z jaspisu z Grécka.

Išli aj okolo množstva maličkých izbičiek, s okienkami tak malými, že sotva vpúšťali donútra denné svetlo, ktoré patrili menej významným dámam sultánov, ktorým sa nikdy nedostalo cti, aby ich sultán čo len raz pozval k sebe na noc.

 Ginette pri pohľade na tieto tmavé komôrky, kde ženy museli tráviť celý svoj život, si bola istá, že boli na tom horšie ako nejeden väzeň, odsúdený na doživotie.

Obrátila sa na Mustafu a povedala:

„Nemôžem sa ubrániť dojmu, že hárem a život v ňom bol pre veľkú väčšinu týchto poľotuvaniahodných žien a dievčat opravdivým peklom na zemi. A zrejme to súvisí aj s tým, že ženy v islame majú všeobecne veľmi nízke postavenie.“

Mustafova tvár, ktorá sa najviac rozžiarila a usmievala vždy vtedy, keď sa v rámci podávania svojich obšírnych a veľmi zaujímavých informácií obracal na Ginette, sa v tomto prípade trochu zamračila a začal hovoriť:

„Prv ako odpoviem na túto podľa môjho názoru dosť neoprávnenú výčitku a či kritiku islamu, tak vám porozprávam niečo konkrétne o háreme a o živote v ňom, čo ste takmer s istotou ešte nikdy nepočuli.

Európania totiž majú veľmi skreslené predstavy o tom a poopriadali turecký hárem v priebehu času tými najnemožnejšími fantáziami a z veľkej časti aj nepravdami.

Počúvajte teda dobre a šírte ďalej tieto pravdivé informácie o skutočnej realite tureckého háremu, ako vám ju teraz rozpoviem a vylíčim ja.

Pokračovanie nasleduje