Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 24. pokračovanie

     "Teším sa veľmi, Denis, že vás môžem spoznať", zaznelo z jej pekných úst obstojnou slovenčinou. Ginette mu spomenula, že Charlotte sa rozpráva so starou mamou takmer vždy len francúzsky. Úsmev, ktorým na neho zažiarila, bol úsmev mladej ženy, ktorá je zvyknutá sa tak usmievať. 

      "Vidím, že moja dcéra nepreháňala, keď mi rozprávala, ako skvele vyzeráte a že ste typom muža, akého stále hľadala a čakala, že ho raz nájde", pokračovala Charlotte.

      Bol trochu zarazený  z takého priameho ocenenia jeho výzoru, ale rýchlo sa spamätal a šarmantne povedal: 

      "Ďakujem, madam, ale ja musím poklonu opätovať a povedať, že som ani vo sne netušil, akú krásnu mamu má Ginette, aj keď sa o tom zmienila. Skutočnosť ale celkom predstihla moju predstavu."

       Kým sa Denisa Charlotte a Maria ešte všeličo vypytovali a do rozhovoru sa miešala aj Ginette, tak Jean sa diskrétne držal v úzadí a prenechal návštevníka svojím ženám.

       Denis si stihol počas svojho krátkeho pobytu v Paríži všimnúť, že francúzski muži mali celkom iný vzťah k ženám, ako to bolo zvykom na Slovensku. Najviac ho upútalo to, že sa nesprávali k ženám hrubo a grobiansky, ako to bolo bežné u nich doma. Francúzi boli jemnejší a oveľa gavalierskejší a predovšetkým - to sa dozvedel od Ginette - ženy nepodceňovali a neuťahovali si z nich a tiež nepoznali opĺzle a vulgárne vtipy, vzťahované na ženskú sexualitu. Francúzsky humor je oveľa jemnejší a inteligentnejší ako slovenský druh humoru.

       Večera bola podávaná vo veľkej priestrannej jedálni, na poschodí a pozostávala z troch chodov. Najprv prišla skvelá zeleninová polievka, akú Denis ešte nikdy nejedol. Druhý chod bolo zeleninové rizoto, v ktorom bolo minimálne množstvo kúskov kuracieho mäsa - aj to mu chutilo znamenite. Zapíjali ho excelentným bielym francúzskym vínom a napokon prišla torta, ktorá bola oveľa menej sladká, ako bol zvyknutý doma. Denis si už všimol, že Francúzi jedia podstane menej masného mäsa, ako sa jedlo v jeho vlasti. Francúzska kuchyňa bola rozhodne zdravšia ako slovenská.

       Po večeri Ginette požiadala o chvíľu ticha a povedala:

       "Teraz by som si dovolila oznámiť našej vzácnej a milej spoločnosti malé, ale možno predsa len veľké prekvapenie. Ak Denis súhlasí, lebo toto prekvapenie sa týka aj jeho, chcela by som týmto vyhlásiť naše zasnúbenie a oficiálne vám oznáiť, že Denis ostane už navždy tu s nami a že najneskôr do mesiaca by som chcela mať svadbu."

       Najväčšie prekvapenie sa zračilo v tvári starej mami. Jean mlčal a nepovedal nič, len sa dobrácky usmieval a Charlotte povedala svojej dcére, že po dnešnom telefonáte okamžite vedela, že Denisa už nenechá v žiadnom prípade odísť od seba.  

       Denis si opäť uvedomil, že to nebude tak skoro, kým sa prestane diviť nad spôsobmi francúzskych žien, pričom si nebol vôbec istý tým, či sa mu to niekedy aj podarí. Dojate vzal Ginette za ruku a pobozkal ju a povedal najprv po slovensky:

      "Milujem ťa, drahá moja, z celého srdca a teším sa veľmi, že sa zasnubujeme." 

       Potom to začal hovoriť po anglicky, aby aj Jean rozumel, čo povedal, ale ten urobil odmietavý posunok rukou a ozval sa: 

       "Porozumel som, Denis, čo ste povedali mojej dcére a teším sa veľmi z vašej veľkej lásky."

        "Ach, samozrejme, Jean. Ospravedlňujem sa, že som to akosi pozabudol. Veď ste mi predsa len nedávno prezradili, že ste v slovenčine celkom dobrý."

pokračovanie nasleduje