Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 239. pokračovanie

Úžasný a navždy nezabudnuteľný dojem na nich urobila obrovská kopula, v ktorej bolo zasadených štyridsať okien a nadšili ich aj prekrásne mozaiky v hlavnej lodi veľkolepej mešity. Svetlo vnikajúce zhora dovnútra lode necháva veľmi dobre vyniknúť nádherným maľbám a obrazom. Pod kopulou sú umiestnené štyri veľké štíty a na nich sú arbským písmom zväčnené štyri, pre mohamedánov posvätné mená. Alah, Mohamed a prví dvaja kalifovia arabského sveta.

V Hagii Sofii sa už nenachádza ani jeden jediný kresťanský kultový objekt. Azda najväčšou iróniou osudu je skutočnosť, že tam ale navždy ostal lúpežný zlodej všetkých kresťanských pokladov Hagie Sofie.

Dóža Dandolo totiž skonal na mieste svojej vytúženej koristi, a tak bol tam aj pochovaný. Jeho náhrobnú platňu možno aj dnes obdivovať na južnej strane emporé.

Mustafa im podrobne porozprával celú históriu Hagie Sofie a keď ju ukončil, tak ešte doložil:

„Náš najslávnejší a najmilovanejší prezident Atatürk, ktorého meno znamená – Otec všetkých Turkov – dal príkaz, aby Hagia Sofia prestala byť po takmer pol tisícročí mešitou a aby bola premenená na múzeum.

Stalo sa tak v roku 1935 a nepáčilo sa to predovšetkým fundamentalisticky zmýšľajúcim moslimom. Proti Atatürkovi, ktorý bol Turkami nesmierne obľúbený, sa v tomto smnere ale neodvážil nikto postaviť. Atatürk tým chcel urobiť symbolické vyrovnávajúce gesto voči svetu kresťanov, ktorí pociťovali ešte aj po stáročiach akt zabratia pôvodného kresťanského chrámu Turkami a jeho premenu na islamskú mešitu ako potupenie kresťanstva. Dnes je to jedno z najnavštevovanejších múzeí na svete.“

Tento Turek bol naozaj výborným znalcom dejín, a to nielen dejín islamu, ale aj kresťanstva. V priebehu dňa si neraz museli zahanbene priznať, že lepšie pozná dokonca aj dejiny ich rodných krajín ako oni sami.

Denisa veľmi prekvapilo, že poznal ešte aj podstatnú časť dejín Slovenska, ktoré boli samozrejme v porovnaní s dejinami Francúzska a Nemecka všeobecne takmer neznáme. Od Mustafu sa dozvedel, že boli časy, keď Slováci boli spojencami tureckej armády a bojovali s nimi spločne proti nimi nenávideným Habsburgovcom. Udialo sa to v časoch povstaní Imricha Tökölyho a Fraňa Rakocziho, sedmohradského kniežaťa. Veľa slovenských dobrovoľníkov vtedy bojovalo najmä v oddieloch Mikuláša Bercsenyiho, ktorý bol najodvážnejším generálom Rakocziho. Slováci dúfali, že ak Rakoczi porazí za pomoci Turkov Habsburgovcov, tak sa stane – aj to mu Turci sľúbili – uhorským kráľom a že potom Rakoczi ich odmení tým, že im zaručí viac slobody a samostatnosti ako národu.

Keď už po dobrej hodine vychádzali z Hagie Sofie, tak sa Nemka Hilda obrátila na Mustafu s otázkou:  

Pokračovanie nasleduje