Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 236. pokračovanie

„Moji krajania vtedy nemali o Nemecku žiadnu realistickú predstavu, predovšetkým jednoduchí nevzdelaní ľudia, mnohí z nich analfabeti. Aj preto tam tiahli v obrovských húfoch ako hlúpe naivné deti. V hlave mali jedinú myšlienku – v Nemecku sa dá zarobiť veľa peňazí.

Nemali ani potuchy, koľko ťažkostí a koľko nepochopenia a útlaku ich v Nemecku očakáva. Po nemecky vedeli len dve slová – Arbeit a Geld. Netušili vôbec, aký trpký a ponižujúci život budú mať v Nemecku. V nich a v ich životoch sa po prvý raz v novoveku konfrontoval Orient so Západom a islam s kresťanstvom.

Tureckí gastarbeiteri boli v Nemecku len ľuďmi druhej triedy a pred nimi na rebríčku hodnôt boli vysoko aj všetci iní cudzí robotníci, ktorí tam prišli z iných európskych krajín. To všetko, keď ešte stáli pred nemeckými konzulátmi v Istanbule a Ankare v obrovských dlhých radoch, aby dostali nemecké vízumu,  však vôbec nevedeli. Vtedy ešte snívali sladký sen o práci a peniazoch, a o sociálnej istote v krajine hospodárskeho zázraku – v Nemecku. V tom čase slová humanizmus a tolerancia boli len  v slovníku politikov – bežní Nemci, až na malé výnimky, sa nimi voči mojim krajanom, tvrdo a neraz v neľudských podmienkach hrdlačiacich, vôbec neriadili.

V týchto prvých tureckých gastarbeiteroch v Nemecku bolo čosi z obrovskej húževnatosti  starých zlatokopov na americkej Aljaške, ale aj čosi z nekonečnej trpezlivosti dávnych Indiánov. Inakšie by svoj preťažký život v Nemecku neboli zvládli. Veľká väčšina z nich pochádzala z najbiednejších oblastí a končín Turecka, prevažne z Anatólie, kde obrovská chudoba a nevýslovná bieda boli trvalými hosťami v ich žobráckych príbytkoch.

Keď po niekoľkých rokoch už mali čosi zarobené a niečo aj odložené na – ako Nemci hovoria – hoher Kante, tak konečne zavítali na prvú dovolenku domov, do svojich dedín, a so sebou priniesli aj niečo z nemeckého luxusu: Tranzistorové rádiá, magnetofóny, elektrické holiace strojčeky – všetko veci, ktoré u nich v Turecku nikto nielenže nevlastnil, ale ani nikdy ešte nevidel. Veci z Nemecka i ich majitelia vzbudzovali obdiv a tichú závisť. 

Tureckí muži z Nemecka prišli s vyholenými bradami, mali moderné košele a nohavice so starostlivo vyžehlenými pukmi. To všetko bolo niečo pre domácich nevídané a neslýchané (dnes sa Európania opičia po moslimských bradách a hrdo ich sami nosia a preberajú rôzne zvyky moslimov, napríklad fajčenie nezdravej šiše).

To všetko ich robilo v rodisku odrazu inými ľuďmi, ktorí sa domácim už zdali zámožnými a i vznešenými. Pozornému a dobrému pozorovateľovi však nemohlo újsť niečo závažné. Zatiaľ čo počas prvých dní dovolenky sa veľa smiali a žartovali a skoro každá veta, ktorú vyriekli, obsahovala slovo Nemecko, tak ku koncu dovolenky poväčšinou už len mlčali a keď niečo povedali, tak len stručne a úsečne. Ich tvár nadobúdala čoraz mrzutejší, smutnejší a stiesnenejší výraz.

A niečo také bolo neklamným príznakom toho, že daň, ktorú telesne i psychicky platili za zarobené nemcké marky, bola pre nich príliš vysoká a že v Nemecku sa ani zďaleka necítili tak dobre, ako sa to snažili doma svojim rodákom predstierať a nahovárať. Ako sami dore viete, pani a pán Renner, pred niekoľkými rokmi začala u vás v Nemecku veľmi narastať nezamestnanosť a vaša vláda najprv stopla príliv ďalších tureckých robotníkov, aby potom o niekoľko mesiacov neskôr zaviedla dokonca také opatrenia, ktoré nútili časť tureckých gastarbeiterov k návratu naspäť do Turecka. Ťažkosti ktoré tak vznikli pre tureckú vládu s prijatím týchto ľudí do ich vlasti nie je možné dostatočne vyčísliť, lebo zatrpknutosť, sklamanie, vykorenenie, rezignáciu a depresie, ktoré si so sebou veľká väčšina z nich priniesla, nebolo možné vyhodnotiť žiadnymi číslami.

Naši zamestnávatelia prijímali spočiatku navrátilcov z Nemecka s otvorenou náručou. Veľmi rýchlo sa ale ukázalo, že nová odborná kvalita, ktorou sa títo ľudia vyznačovali, nebola jediná vlastnosť, ktorú si v Nemecku nadobudli. Turci v Nemecku získali aj veľkú mieru sebavedomia a dôležitosti. Z toho ale vyplynul aj poteneciány sklon k rebelstvu a kritike. Na niečo také nebola konzervatívna islamská spoločnosť zvyknutá a preto boli pre ňu nebezpeční a ohrozovali jej základy. Nadšenie pre nich sa preto zmenilo na odmietnie a nedôveru.

Vráťme sa však teraz opäť do prítomnosti a do Istanbulu. Jeho spoznávanie je cieľom nášho dnešného spoločného dňa.

O Turecku sa môžeme porozprávať počas výdatného a excelentného obedu podľa receptov našej orientálnej kuchyne vo svetoznámej reštaurácii Galata Kulesi, ktorá sa nachádza v šesťdesiat metrov vysokej veži v bosporskej úžine, kde bola postavená okolo roku 500.“

Pokračovanie nasleduje