Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 235. pokračovanie

Keď mu Denis odpovedal suverénne po turecky:

„Tešekkür ederim, čok iyiyim. Ve siz nasilsiniz? Ďakujeme, veľmi dobre. A ako sa máte vy?“

Tak Mustafa na moment rozšíril zrenice prekvapením a zadíval sa začudovane na neho a chvíľku nehovoril nič, lebo bolo pre neho absolútne nezvyklé, aby nejaký Europan zo Západu – akých sprevádzal už stovky - vedel čo len slovko po turecky.

Ešte prekvapenejši ale bol, keď prv ako stačil zareagovať, sa Denis opäť ozval po turecky:

„Sorumu anladiniz mi? Rozumeli ste ma?“

„Samozrejme, že som vás rozumel, a to veľmi dobre. Ale ste ma veľmi prekvapili, Nečakal som to. Odkiaľ ale viete tak dobre turecky?“

Z Mustafovho hlasu bolo cítiť, že mal radosť z toho, že niekto z necivilizovaných západniarov – veď z jeho pohľadu museli byť všetci neverci a preto ani nepoznali Korán – vedel po turecky.

„Nevorím ani zďaleka dobre turecky, ale v bežných veciach každodenného života sa dohovorím. Mám kolegu, tureckého astrofyzika, môjho dobrého priateľa a strávili sme v priebehu rokov niekoľko mesiacov spoločne v rámci našej vedeckej spolupráce. Od neho som sa naučil niečo z vašej reči. Okrem  toho som sa pred našim príchodom do Istanbulu niekoľko týždňov každý deň niekoľko minút učieval po turecky. A to spolu aj s mojou ženou – robievame tak vždy, keď spoločne cestujeme do nejakej krajiny, ktorej jazyk nepoznáme. Všimli sme si už, že domáci ľudia, tu v Turecku to s nadšením kvitujú, keď sa niečo opýtame, alebo keď na niečo dokážeme zareagovať v ich reči, a to ako cudzinci zo Západu.“

„Máte obaja môj veľký obdiv. A je to skutočne tak, ako hovoríte. My Turci sme tak či tak veľmi priateľskí k cudzincom a keď ešte počujeme, že niekto z nich – čo je ale veľmi zriedkavé – vie niečo po turecky, tak potom sa naše srdcia doslova roztavia dojatím a potešením.“

Mustafa ukončil ich rozhovor po turecky a začal sa venovať rozprávaniu o Istanbule a o Turecku:

„Turecko je pre Európu dôležitou vstupnou bránou do Ázie. A zároveň je Turecko aj malým krokom do Európy, pričom my Turci veľmi dúfame, že  časom budú nasledovať aj viaceré ďalšie kroky. Zo 780 000 kvadrátnych kilometrov Turecka je v Európe len okolo 23 000. Turecko, to je takmer výlučne len islam. 99,2 percent obyvateľstva sú mohamedáni. Ku kresťanstvu sa hlási len 0,65 percent Turkov.

Pre Áziu je Turecko ale jednoznačne už Západ a teda Európa. Aziati nás vnímajú ako Európanov a Západ je pre nich identický s blahobytom, dostatkom všetkého, s bohatstvom, poriadkom a bezstarostným životom. Najdôležitejším prílevom ziskov pre Turecko nie je žiadne naše priemyselné odvetvie, ale je ním export pracovných síl do Európy, predovšetkým do Nemecka. To nám prináša najviac devíz.“    

„Áno, to je pravda, vaši krajania prichádzali k nám do Nemecka doslova húfne najmä koncom šesťdesiatych a v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a pomáhali budovať takzvaný nemecký hospodársky zazrak.“

Rozhovoril sa Hans, inžinier z Nemecka a pokračoval:

„Musím ale žiaľ priznať, že veľa Nemcov k nim pristupovalo so značnými predsudkami a nie veľmi priateľsky. Často sa s nimi zaobchádzalo len ako s výhodnou a lacnou pracovnou silou, akoby  boli len nástroje a nie ľudské bytosti.“

Mustafa pri týchto slovách chvíľu len zamyslene pokyvoval hlavou a napokon sa ozval: 

Pokračovanie nasleduje