Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 232. pokračovanie

„Pri odpovedi na túto otázku si je potrebné uvedomiť predovšetkým jednu vec“, vysvetľoval trpezlivo svojmu priateľovi Luigi a filozofoval ďalej:

„Taliansko, tak ako ho bežne zobrazuje každá mapa, je síce krajina pod jednou zástavou, má len jednu vládu, jednu armádu a aj všetky ďalšie atribúty jednotnej štátnej moci. Tak je to vo všetkých normálnych štátoch. V Taliansku ale len zdanlivo tak. Kto túto krajinu ale nepozná dôkladne, takpovediac znútra, ten neobjaví, že táto štátna apeninská rôznoetnická konštrukcia má veľké množstvo trhlín a kritických prasklín. V talianskej spoločnosti je veľa odstredivých síl a je skutočne zárakom, že Taliansko ešte neroztrhali na niekoľko častí.

Skutočnosť, že Taliani nie sú vôbec jednotným národom, dokazuje aj fakt, že ich spisovná reč je produktom len nedávnej doby. Ešte pred troma či štyrmi generáciami bola spisovná taliančina veľkou časťou národa pociťovaná ako niečo neprirodzené a umelo vytvorené. Veľmi mnoho Talianov hovorí doma svojím vlastným dialektom a spisovnú taliančinu používajú len vo verejnosti a naviac, nie všetci ju aj ovládajú.

Napríklad sicílčina znie úplne inakšie ako reč ľudí z Neapolu. Je medzi nimi minimálne taký rozdiel ako medzi katalánčinou a španielčinou. Príznačné pre mnohých mojich krajanov je aj to, že veľký počet z nich si ani len nie je vedomý svojej dvojitej morálky. Je pre nich úplne samozrejmá a vnímajú ju ako pevný jednoliaty celok – bez vnútorných paradoxov. Je pre nich z ich pohľadu absolútne dôležitá pre ich prežitie, práve v tej forme.

Vonkajší svet je pre nich jedna realita, ich domov a ich súkromie je druhou odlišnou realitou. Vo svojej súkromnej realite žijú títo Taliani výlučne podľa svojich tradičných presvedčení, zvykov a tradícií. Problémy a komplikované životné situácie sa u nich riešia podľa starých osvedčených receptov a metód, ktoré sú často v rozpore s oficiálnou morálkou vonkajšieho sveta.

Čo sa týka tvojej druhej otázky, tak tú je naozaj veľmi ťažko zodpovedať. Aby to bolo možné, tak je nevyhnutné dlho a pozorne študovať množstvo materiálov súvisiacich s touto problematikou, ale aj potom to nebude jednoduché.

Ako dlhoročný skúsený žurnalista viem, že väčšina ľudí si ľahkoverne myslí, že na to, aby mohli dôkladne porozumieť svet a dianie v ňom a najsť správne odpovede na všetko, stačí čítať noviny a počúvať správy z televízie. Ale sotva si niekto uvedomuje, že korene všetkých prítomných procesov a dianí siahajú ďaleko do minulosti a sú jej plodmi.

V každom národe žijú a pretrvávajú spomienky na predošlé významné udalosti, na katastrofy a nešťastia, ktoré ho postihli, ako aj na odvážne a hrdinské skutky jeho významných ľudí. To všetko ovplyvňuje konanie spoločnosti v súčasnosti. Keďže ale len málo ľudí pozná podrobne vlastné národné dejiny, tak v nejednej spoločnosti vládnu pochybné ideológie.

Mne len ostáva dúfať, že môj národ sa raz zbaví viery na účinnosť a potrebu verejných lží, a tak sa oslobodí od veľkej miery chaosu, ktorý ovláda Taliansko už stáročia.“

„Luigi je nielen skvelý žurnalista, ale i nevšedne múdry človek a len málo ľudí v Európe má taký dokonalý prehľad o európskych národoch, a to aj z pohľadu ich dejín, ako on.“

Rozhovoril sa nadšene Denis o svojom priateľovi, keď sa krátko po polnoci už viezli nočným autobusom cez Tiber domov zo stretnutia s ním a po vrúcnej rozlúčke na dlhú dobu. Bola to totiž už ich posledná noc v Ríme.  

Pokračovanie nasleduje