Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 23. pokračovanie

      „Teraz sa naša zomierajúca hviezda dostala do fázy, keď sa s našou fyzikou a s jej fyzikálnou latinou ocitneme na konci, lebo nikto nevie, z čoho sa skladajú kvarky. Odrazu sme na tom tak, ako keby sme boli v zemi nikoho. Kolaps však aj tu pokračuje nezadržateľne ďalej. Nikto však nevie, kam smeruje a akými a koľkými ďalšími fázami prebieha - o tom nemáme ani len potuchy. Aké štruktúry v nich nadobúda hmota, to je pre nás záhadou. A ako napokon vyzerá hmota, keď jej kolaps, teda jej pohyb do centra niekdajšej hviezdy prestane, to znamená, keď je už totálne zrútena sama do seba - to nevieme tiež.

Predpokladám, vážení kolegovia, že teraz očakávate, že epilógom tohto môjho neutešeného vyratúvania samých  extrémne neznámych veličín a priebehov, musí byť absolútne najextrémnejšia neznáma. V tomto poslednom bode vás ale našťastie môžem sklamať.

          Podarilo sa mi však nájsť také riešenie istej časti Einšteinových rovníc všeobecnej teórie relativity, z ktorého jednoznačne vyplýva, že neexistuje absolútne nijaký finálny stav kolapsu hviezdnej hmoty, ktorá sa rúti za hranicu Schwarzschildovho rádia. Zaoberám sa touto problematikou už roky a je pre mňa nad slnko jasné, že fyzika nepozná žiadny väčší problém, ako je tento. Uzavriem tieto myšlienky istým paradoxom a dúfam, že som vás nenudil. Aj keď som zdôraznil, že v tomto prípade nepoznáme žiadny finálny stav skolabovanej hviezdnej hmoty, vieme o nej predsa len povedať to, že sa nachádza v takom stave, keď je tak enormne skomprimovaná, že jej priemer nemá ani meter, ani centimeter a ani len milimeter a že dokonca nie je ani taký veľký ako jeden kvark, ale že je rovný nule. Ako vyzerá v takom stave hmota, to nevie nikto povedať. Ani len sám pán Boh, keby nejaký existoval. Preto moja posledná otázka má takéto znenie:

      Môže hmota v tomto prípade ešte existovať? Ak áno, čo tu ešte môže byť opodstatnením jej existencie?" Na tomto probléme v súčasnosti intenzívne pracujem a môžem prezradiť, že to vyzerá sľubne.

      Po týchto Jamesových slovách ostalo v sále chvíľu úplné ticho. Táto problematika, ktorú načrtol, bola totiž oveľa viac fyzikálnejšieho charakteru, ako astronomického a nie každý z prítomných astronómov mal v tejto oblasti špeciálne znalosti. Táto extrémna kozmická udalosť, ktorú im opísal tak názorne a tak dramaticky, že si ju každý vedel predstaviť, hoci v skutočnosti bola nepredstaviteľná, zanechala na všetkých prítomných veľmi silný dojem.

                                         + + + + + + + + + 

      Denis sa v myšlienkach neustále vracal k Jamesovým slovám ešte aj večer, keď sa už viezol so Ginette v jej aute na návštevu jej rodičov. Rešpektovala to a nechala ho ponoreného do seba. Precitol zo svojho kontemplatívneho stavu, až keď začala brzdiť pri dome rodičov. Brissardovci bývali vo vlastnom dome, ktorý si postavili na vlastnom pozemku medzi Boloňským lesom a Versailles.

      Privítali Denisa tak srdečne a nadšene, ako keby bol dávnym priateľom, alebo členom rodiny. Hneď sa cítil ako doma, medzi svojimi. Stará pani - ach čo, aká stará pani? - veď Ginettina stará mama bola ešte veľká fešanda. 

      V tvári jej zahral mladistvý a živý úsmev, keď sa jej najprv po anglicky predstavil a potom bola viditeľne dojatá a nesmierne prekvapená, keď vzápätí povedal po slovensky, ako sa veľmi teší, že ju môže spoznať. Chvíľu sa len divila a krútila hlavou a potom krátko žartovne pohrozila Ginette za to, že jej to vopred neprezradila. Potom ho spontánne objala a pobozkala na obe líca. Hovorila výbornou slovenčinou, mierne zafarbenou francúzskym akcentom, čo Denisovým ušiam znelo mimoriadne šarmantne. 

     Niekoľko úvodných minút si ho podržala len pre seba a kládla mu množstvo otázok, ktoré sa týkali jeho osoby, jeho rodičov, kraja, odkiaľ pochádzal a potom s ním hovorila ešte o svojom rodisku. Robilo jej zjavné potešenie, že mohla s ním hovoriť o rodnej krajine po slovensky. Charlotte stále trpezlivo a mlčky vedľa nich a premeriavala si ho otvoreným zvedavým pohľadom, plným atraktívneho ženského vyžarovania, ktoré ničím nezaostávalo za vyžarovaním Ginette.

    Keď ho napokon Mária Devereaux - tak znelo meno starej dámy - prepustila svojej dcére, bolo každému jasné, že si ho hneď naplno uzavrela do srdca. Charlotte Brissard bola skutočne úchvatná a fascinujúca žena. Vyzerala mladistvo a bola plná ženského espritu. Keby to nevedel, tak by nikdy neveril, že je matkou Ginette. Mali veľmi podobné postavy a línie jej tela mali tie isté perfektné formy, ktoré tak obdivoval u Ginette. Oči mala tie iste ako Ginette a aj tvárou si boli veľmi podobné, len Charlotte mala o čosi širšie lícne kosti - zrejme silnejší vplyv slovanských génov ako u dcéry.  

     Podala mu srdečne ruku a on opätoval jej pevný stisk. Už to, ako to urobila, svedčilo o tom, že bola osobnosťou. Bez akýchkoľvek rozpakov ho bozkala priamo na ústa a musel si priznať, ze jej bozk mal pre neho erotickú príchuť.

pokračovanie nasleduje