Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 225. pokračovanie

V umyvárke si trochu prečesala svoje krásne dlhé vlasy a samozrejme, že jej pritom neušlo, ako ju mladík pozoroval s roztúženým pohľadom. Keď po chvíli potom už chcela vojsť do jednych z dvoch záchodových dverí, tak odrazu chlapec k nej priskočil a ukazoval jej rukou, aby išla do druhých dverí.

Keď sa ho opýtala, z akého dôvodu tak má urobiť, tak jej začal horlivo vysvetlovať, že vedľa je pokazené svetlo. Nemyslela si pritom vôbec nič zlé a nevidela v tom nič podozrivé. Vzala to ako prehnanú, ale typickú obdivnú pozornosť rímskeho muža voči atraktívnej žene.

Bola na to zvyknutá, že všade , kde prišla, sa muži o okolo nej točili a prejavovali jej nápadne svoju pozornosť a obdiv a vymýšľali si najrôznejšie spôsoby, ako sa dostať s ňou do kontaktu.

A tak vošla do toho druhého záchodu, ktorý jej horlivo „ponúkal“ mladík. Potom ho ešte začula, ako rýchlo vybehol hore po vŕzgajúcich drevených schodoch.

Bolo pre ňu zrejme, že aj on len využil príležitosť, ktorá sa mu naskytla, aby s ňou mohol chvíľku pobudnúť celkom sám, aj keď len dole pri záchode.

Keď potom o niečo neskôr už vychádzala von, usmievali sa ňu všetci traja zamestnanci veľmi rozžiarene a samopašne a akosi aj dôverne.  A mladík, ktorý bol s ňou dole, tak ju vyprevadil až k dverám a so zvláštnym úsmevom jej oznamoval, že kedykoľvek, keď bude v okoli Piazze Venezie a bude sa potrebovať upraviť alebo použiť toaletu, tak  nech rozhodne príde k nim.

S úsmevom sa poďakovala, kývla mu rukou a ponáhľala sa k Denisovi, ktorý na ňu netrpezlivo čakal na križovatke a pozoroval pritom „baletenie rukami“ policajta riadiaceho dopravu.

Len tak mimochodom sa mu zmienila o trochu divnom správaní sa obsluhy v bare, ako aj o dôraznom pozvaní, aby hocikedy navštívila ich sociálne zariadenie.

Denis ju spočiatku počúval len na pol ucha, lebo práve pozoroval ako krížom cez frekventovanú premávku aut sa vydala jedna staršia pani s dvoma plnými nákupnými taškami v rukách, a zamierila rovno k policajtovi v strede križovatky a niečo sa ho vypytovala. Ten jej začal vysvetlovať a divoko pritom gestikuloval oboma rukami a celkom sa prestal venovať riadeniu dopravy.

Čím viac sa ale Ginette blížila ku koncu líčenia svojho zážitku v bare, tým viac Denis spozornieval. Keď skončila, tak sa len zasmial a povedal:

„To sú ale potmehúdski a prefíkaní darebáci, questi ragazzi, títo chlapci. Oni ťa tam určite tajne pozorovali.“

Pokračovanie nasleduje