Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 223. pokračovanie

18.12.2017 23:00

 

To, že sa na schodoch, ktoré viedli ku vchodu do katedrály, sa nesmelo sedieť a že strážcovia – všetko mladí pekní chlapci v tmavých oblekoch a kravatách – sediacich na nich stále dookola upozorňovali na zákaz, to Ginette a Denis dokázali ešte do istej miery chápať. Aj keď v tom nevideli nijaké zneuctenie tohto významného miesta.

Keď ale dlhšiu chvíľu sledovali správanie mladých strážcov pred vchodom do chrámu, tak im pripadalo to, čo v mnohých prípadoch robili, len ako zbytočné šikanovanie návštevníkov. Možno to ale bol príkaz zhora a šikanovanie malo ukázať, akým je malým a bezvýznamným človiečikom voči majestátu pápežskej moci a jej najvyššieho symbolu – vatikánskej Baziliky – každý, kto tam príde.

Strážcovia len tak z ničoho nič a vždy znova upozorňovali viacerých ľudí, alebo aj veľkú skupinu spolupatriacich ľudí, že nesmú ísť dovnútra cez bránu, do ktorej práve chceli vojsť, ale susednou, a to bez toho, aby im povedali nejaký dôvod. A ani nemohli, lebo to celé nemalo nijaký racionálny dôvod, pretože obe vchodové brány sú vedľa seba a vedú do toho istého priestoru – dovnútra Baziliky.

A práve také isté nezmyselné oparenie bolo, že strážcovia nepúšťali dovnútra mužov v krátkych nohaviciach a to dokonca  ani v takých, ktoré im siahali hlboko dole pod kolená. Ale ženy v minisukniach nechali vojsť do Baziliky bez problému. A zas naopak, ženy nevpúšťali vtedy, ak mali šaty, v ktorých boli ramená obnažené, mužov ale v tričkách s úplne úzkymi pásikmi na ramenách púšťali.

To všetko pripadlo manželom Čarneckým len ako nezmyslné terorizovanie unavených turistov. Veď predsa boha nemôže urážať kus nahej kože, ktorú sám stvoril. Oveľa viac ho musí urážať to, že produkujeme zbrane a nimi vyhasíme milióny životov, ktoré stvoril.

Keď napokon vkročili aj oni dvaja dovnútra Baziliky, tak ostali hneď stáť, uchvátení krásou, vznešenosťou foriem a gigantickou priestorovosťou tohto najveľkolepejšieho diela kresťanskej kultúry a stavebníckeho umenia. Ich oči v nemom úžase neustále putovali z jedného miesta na druhé.

Na Ginette urobila najväčší dojem Michelangelova Pieta, ktorú obdivovala už pri svojej prvej návšteve Ríma. Pieta je jeho najvýznamnejšie dielo z mladších rokov jeho života. Denis sa zas dlho nemohol odpútať od Berniniho Baldachýnu, nachádzajúceho sa pod obrovskou kopulou, kde je umiestnený prekrásny pápežský oltár.

Až ho rozbolel krk v dôsledku neustále nasmerovanej hlavy smerom hore, keď sledoval a obdivoval štyri mohutné, vysokánske stĺpy, zhotovené zo zliatiny zlata a bronzu, ktoré mali formu skrutkových závitov, vinúcich sa zdola nahor. Boli súčasťou Baldachýnu.

Pokračovanie nasleduje