Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 222. pokračovanie

K „obchendovačom“ patrili aj muži v stredných rokoch, a dokonca aj starí páni. Boli medzi nimi muži obleční veľmi elegantne a v drahých oblekoch s kravatami, ale najviac to boli muži z nízkych sociálnych vrstiev.

Ginette sa odrazu rozosmiala a ukazujúc rukou smerom doľava, povedala svojmu mužovi :

„Drahý, pozri sa tamhľa. Vidíš ich? Zase sú tu.“

Pri pohľade na dvoch mužov, na ktorých ho Ginette upozornila, sa musel rozosmiať aj Denis. Boli to dvaja ošúchaní žobráci, ktorým bolo ťažko odhadnúť ich vek, lebo boli zarastení až po uši, mali dlhé husté brady a vyzerali veľmi zanedbane. Možno mali len päťdesiat, ale takisto mohli byť už aj sedemdesiatnici.

Aj oni sa venovali s obľubou tomu „športu“ ako všetci  iní „obchendovači“ – pozerať sediacim ženám, ktoré to mužom „umožnili“ pod minisukne. Kedykoľvek Ginette s Denisom tam prišli, tak ich videli ako chodia hore dole, pozdľž stupňov a vyhľadávali vhodné objekty.

Najviac sa ale nasmiali na jednom inom žobrákovi, ktorého už tiež videli na námestí niekoľkokrát.

Na  krku mal zavesený veľký drevený kríž a v ruke držal veľký plastický sáčok. Najprv sa dlho potuľoval okolo odpadových košov a povyberal si zvyšky jedál, ktoré tam turisti povyhadzovali.

Potom sa posadil na stupne a dosýta sa najedol. Počas jednia sa tváril veľmi žoviálne a blažene. Bolo vidno, že si na dobrotách z košov znamenite pochutnáva. Akonáhle sa dostatočne zasýtil, tak si niekoľkokrát opakom ruky utrel ústa, vytiahol fľašku s vodou, dal si z nej niekoľko glgov a napokon si mastné ruky ešte poutieral do svojich zodratch deravých nohavic, ktoré na ňom doslova viseli, lebo mu boli veľké.

Postavil sa a jeho tvár okamžite dostala iný výraz – pôsobila zlostne a rozhnevane.

Potom  začal chodiť postupne od jednej ženy k druhej, ktoré posedávali, prípadne čiastočne ležali na stupňoch a podľa jeho mienky v tých najnecudnejších pózach. Chytil do ruky svoj kríž a začal im jednou rukou hroziť a druhou, kde mal kríž, ním zlostne ukazoval na ich vysoko obnažené nohy a vykrikoval hnevlivo: „Sparisci, sparisci donna immorale! Zmizni, zmizni nehanebná žena!“

Niektoré na neho vôbec nereagovali, lebo ho nerozumeli. Iné si len poklepali po čele a viac si ho nevšímali. Boli však aj také, ktoré sa začerveňali a hneď si sadli do inej polohy, alebo dokonca zahanbene odišli.

Dedko žobrák bol však prešibaná potvora, lebo najprv si sám chvíľu užil pohľad na „miesta hriechu a neresti“ a až potom začal hnevlivo moralizovať.

K najposvätnejšej Bazilike sveta katolíkov prichádzali Ginette a Denis vždy z pravej strany. Prúdilo tam zakaždým nepretržite veľké množstvo ľudí.

pokračovanie nasleduje