Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 22. pokračovanie

    Vážení kolegovia, ako vám je zaiste dobre známe,  tak riešenie Schwarzschildovej rovnice neguje úplne rigorózne akúkoľvek možnosť existencie tohto objektu. Tento objekt, ktorý sa nachádza v centre čiernej diery, je taký enormne skomprimovaný, že akoby preto bol v akomsi stave neexistencie. Matematicky ho môžeme popísať ako prázdnu množinu nejakých materiálnych subčastíc. Pre lepšie pochopenie týchto súvislostí si dovolím urobiť, spoločne s vami, krátku revue poslednej fázy biografie "umierajúcej" hviezdy, ktorá je odsúdená na to, aby sa po svojej "smrti" premenila na čiernu dieru.

     Pripomeňme si, že nie každá hviezda sa po svojom odžití stane čiernou dierou. Závisí to výlučne od množstva jej hmoty, z ktorej pozostáva. Napríklad naše Slnko sa nikdy nestane čiernou dierou, lebo nemá na to dostatočne veľkú hmotu. Každá hviezda po ukončení svojej aktivity, to znamená po vyhasnutí svojho atomárneho ohňa, sa okamžite dostane do nestabilného stavu, kedy v jej vnútri nastane nepredstaviteľne rýchly kolaps. V tejto výnimočnej situácii sa rúti každá hmotná častica obrovskou rýchlosťou do centra kolabujúcej hviezdy, pričom sa mení stav jej hmoty. Počas tohto procesu sa atómy zrážajú a presekávajú. V dôsledku toho vznikne fáza, keď v nej existujú len jadrá atómov a elektróny. Ďalšia fáza je dosiahnutá vtedy, keď sa kolabujúca hviezda premení na takzvaný pulzar. V tom čase hviezda už veľmi zmenšila svoj objem a atómové jadrá sú extrémne natlačené na seba. Pulzar ma preto obrovskú gravitáciu, oveľa vyššiu, ako ju mala hviezda v pôvodnom stave. Jeho gravitácia naďalej narastá, a to exponenciálne. Hoci jadrá atómov prejavujú mimoriadny odpor proti tlaku, kolaps pokračuje ďalej, a to čoraz rýchlejšie. Teraz už takmer rýchlosťou svetla. Napokon sa jadrá pod vplyvom rastúceho gravitačného tlaku rozpadnú na neutróny a protóny a objekt, ktorý teraz vznikol, je oveľa menší ako pulzar, ktorým ešte pred nedávnom bol a nemáme pre neho žiadne meno....."

      Prítomní napäto počúvali vývody Jamesa, keď ho netrpezlivo prerušil argentínsky astronóm Juan Ortega:

      "Nenapínaj nás toľko a povedz nám konečne, či je to už ten tvoj záhadny objekt a či neobjekt, ktorý si objavil?"

       "Netrpezlivec vydrž, dozvieš sa to, keď prídem ku koncu", zavrčal nevraživo James, ktorý keď bol vo svojej vedeckej rečníckej ráži, tak neznášal, ak ho niekto prerušoval. Diskusiu mal veľmi rád, ale vždy až na konci svojho prednesu, a tak pokračoval ďalej:

      "Ako som pred zbytočným prerušením kolegu Ortegu už povedal - v tej fáze kolpasu máme objekt menší ako pulzar. Veľkosť jeho gravitácie sa blíži už k nekonečne veľkej hodnote a protóny a neutróny sa pod jej vplyvom rozpadnú. Náš objekt sa v tomto prípade skladá už len z kvarkov. Kolaps však pokračuje ďalej, teraz ale už rýchlosťou svetla a pod obrovským gravitačným tlakom, ktorý je v tých chvíľach prakticky už nekonečne veľký, sa napokon rozpadnú aj kvarky.

      A sme pri tom - milý kolega Ortega, netrpezlivec juhoamerický."

     Teraz sa James krátko odmlčal, zdvihol pohár a doprial si niekoľko dúškov vody, pričom sa víťazoslavne usmieval na Juana.

      Ten mu neostal nič dlžný a hlasne zvolal:

      "No hovor, hovor už ďalej, ty váhavec britský a veľký mudrlant z Cambridgu. Teraz, keď máš nerušený priestor k tomu, tak popíjaš vodu."

      James sa už však nedal vyviesť z rovnováhy a kľudne pokračoval ďalej:

pokračovanie nasleduje