Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 219. pokračovanie

Vo svojom perfektnom tmavomodrom obleku, ktorý mu sedel ako uliaty, doplneným striebristou kravatou, vyzeral ako mužský model z najlepšieho módneho katalógu.

Ginette cítila ako sa jej celkom mimovoľne stiahol hrudník. Celá jeho mužská energia a koncentrácia bola zjavne fokusovaná len na ňu. Upieral na ňu žiadostivo zrak a jeho očí pritom ohmatávali všetky im dostupné krivky jej tela.

Včera to nepociťovala tak intenzívne v rozhovore s ním, aj keď jej venoval nápadne obdivné pohľady, ale jeho hlava bola preplnená reflexiami a myšlienkami, ktoré vyplynuli z jeho učenej prednášky, len krátko predtým doznetej.

Teraz jej ale dával priam biologicky živočíšne najavo, že celá jeho pozornosť patrí len jej. Jeho erotické energie ju zasahovali naplno a prenikali do nej ako laserové lúče, ktoré sa všade dostanú.

Keď už zasadli k stolu, tak ju hneď dôverne uchopil za ruku a správal sa k nej s takou šarmantnou dôvernosťou, ako keby sa poznali už roky.

Hoci bol nesmierne sebavedomým a sebaistým mužom, tak napriek tomu v jeho prejave nebolo najmenšej stopy po arogancii a ani po typickej mužskej samoľúbosti povrchného krásavca, zvyknutého na to, že si hneď podmaní takmer každé ženské srdce.

Keď bol človek s ním, tak nebolo možné od neho odtrhnúť zrak. Všetky jeho gestá, celá jeho mimika  a každé slovo z jeho úst upútali celú pozornosť jeho proťajšku. Aj ju celú uchvátil a zrejme to isté pociťovali aj okolosediaci hostia. Zachytávala očami, že ho sledujú všetky pohľady. Dokázal magicky pôsobiť na obe pohlavia.

Po dobrej polhodine opustili kaviareň a nasadli do jeho auta. Vôbec sa neopýtala, kam bude smerovať ich jazda. Bolo jej to jedno. Najbližšie hodiny chcela stráviť v jeho spoločnosti a chcela ich naplno vychutnať.

Aj keď už vyšli z Ríma, tak sa nepýtala ani jediným slovkom, kam ju vezie. Nezaujímalo ju to. Bola s ním a to jej stačilo. Čoskoro sa viezli cez nejaké menšie mestečko.

„Sme práve v meste svetoznámeho vína, Frascati a podľa neho sa volá aj toto malé mesto.“

Informoval ju Enzo a pokračoval:

„Teraz ideme ku mne. Je to neďaleko. Na okraji Albánskych hôr mám letný domicil. Bude sa ti tam páčiť. Je to pekná malá vila, tesne pod nádhernými horami.“

Akonáhle sa už ocitli vo veľkej priestrannej obyvačke domu, zariadenej moderne a s typickým talianskym nápaditým vkusom, tak ju Arieti zovrel bez ďalších slov do náručia a pokryl jej tvár horúcimi bozkami.

Bola ako omámená a opäť pocítila to zvláštne zovretie hrudníka. V nasledujúcom momente zaplavil jej telo horúci prúd vzrušenia, ktoré zasiahlo každú jeho bunku. Vášnivá túžba po splynutí s ním ju priam spalovala.

Pokračovanie nasleduje