Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 213. pokračovanie

„Som unesený tvojimi vývodmi a je pre mňa skutočným pôžitkom môcť ťa počúvať. Citím sa presadený do stredu etruského života a keď zavriem na chvíľu oči, tak si ich viem živo predstaviť.“

„Som veľmi rada, že som v tebe získala nového obdivovateľa etruskej kultúry a som si istá, že ťa to bude držať po celý život – podobne ako aj mňa.

Teraz pokračujem ďalej v rozprávaní o nich. Myslím si, lepšie povedané, som presvedčená, že Rím zničil Etruskov len preto, lebo neznášal konkurenciu a slávu iných veľkých národov. Bol na niečo také doslova alergický. V tomto prípade to bolo ešte o to horšie pre osud Etruskov, že boli učiteľmi Ríma.

Rím ale nechcel pred nikým priznať, že bol niekedy len žiakom, a nechcel to priznať dokonca ani sám sebe. Rím sa dával pred všetkými tak, akoby bol už od samého počiatku svojich dejín veľkým a slávnym majstrom pre všetkých.

Aj preto a či predovšetkým preto Rím sfalšoval aj vlastnú históriu, a to tak, aby v nej Etruskovia nefigurovali ako učitelia Ríma. Za tým účelom si skonštruoval veľmi svojráznu mytológiu o založení mesta na Tiberi, podľa ktorej ho založili bratia Romulus a Remus, ktorých odchovala vlčica.

V skutočnosti to bolo ale tak – to vie len veľmi málo ľudí – že za založenie vďačí Rím len Etruskom. A aj istej náhode a či hre prírody, ktorá na mieste, kde Rím stojí, vytvorila na Tiberi podlhovastý ostrov a etruskí kupci, ktorí tadiaľ prechádzali na svojich obchodných cestách z Etrúrie smerom na juh, kde boli grécke kolónie, s ktorými obchodovali, zistili, že je tam brod, kade možno ľahko prejsť cez rieku a dali tam postaviť malú osadu.

Tak sa začala história Ríma, ale etruského Ríma. Prví králi v Ríme boli Etruskovia, a to isté platilo aj pre jeho vládnucu vrstvu. Jednoduchý ľud Ríma však tvorili Italikovia, Sabíni a Latinovia. Títo žili už od dávnych časov tým istým veľmi jednoduchým a sterotypným spôsobom života ako pastieri na pahorkoch nad Tiberom.

Boli to však veľmi húževnatí a nepoddajní ľudia, ktorí sa nikdy nenechali etruskizovať, ale ostali zakorenení vo svojich tradíciách. Časom síce prebrali etruskú civilizáciu, ale ostali tým čím boli. Nikdy sa nenaučili ani reč Etruskov. Napokon prišiel čas, keď strhli moc na seba a Etruskov z veľkej časti z Ríma vyhnali.

A to bol už začitok konca vlády Etruskov na Apeninskom polostrove.“

„Jedno ale nepochopím“, prerušil Elenu Denis zadiveným hlasom a pokračoval:

„Vládli v Ríme, mali okrem toho aj obrovské zázemie s ďalšími mestami a napriek tomu sa dali zničiť.“

pokračovanie nasleduje