Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 211. pokračovanie

„Elena, ďakujem ti. Otvorila si mi úplne nový, mne dosiaľ neznámy svet. Svet dávnej histórie Etruskov. Spolubytie s tebou je pre mňa veľmi obohacujúce. Patríš k tým zriedkavým ľuďom nášho dnešného sveta, s ktorými je možné zažiť všetky tie tri stupne lásky, ktorú učí svojich žiakov Sri Baba v ďalekej Indii, ako nám to včera rozprávala tvoja priateľka.“

„Viem o tom. Som si plne vedomá mojich hodnôt. Ale to isté môžem povedať aj ja o tebe a o Ginette. Poznám v Ríme len veľmi málo ľudí, ktorí by mali toľko ľudských a intelektuálnych kvalít – a poznám ich mnoho – ako ich v sebe máte vy dvaja. A keď sa teraz nad tým hlbšie zamyslím, tak musím priznať, že skutočnosti poznám okrem vás len dvoch podobných ľudí. Je to jedna žena a jeden muž. Nepatria však spolu. Nemali to šťastie sa v živote nájsť. Okrem toho – to ale nie je to podstatné – vizuálne sa veľmi odlišujú. On je veľmi pekný a pohľadný muž, ona nie je krásou veľmi obdarovaná.

Teraz ti však porozprávam niečo o tom, čo ťa tu všetko očakáva. Úplne najstaršie hroby, ktoré tu uvidíš, boli vysekané do tufovej kameniny  niekedy začiatkom ôsmeho storočia – pochopiteľne, že pred našim letopočtom. História Etruskov sa ukončila tiež ešte pred našim letopočtom, niekedy koncom druhého storočia.   

Tieto hroby sa nazývajú studňovými hrobmi, lebo boli budované vo forme studní. Od siedmeho storočia stavali Etruskovia pre svojich zosnulých už len tzv. komorové hroby. Na tie potom nahrnuli veľký kopec hliny. Techniku stavania hrobov vyvíjali ďalej a v štvrtom storočí začali budovať  veľké podzemné hrobové komplexy. Tie pozostávali z hlavnej komory a z niekoľkých vedľajších, spravidla menších komôr.“

Kráčali ďalej už hodnú chvíľu a Elena odrazu zastala a ukazujúc rukou povedala svojmu sprievodcovi:

„Pozri tam vpravo. Práve sme pri jednom z takých komplexov. Patril bohatej rodine etruského šľachtica Matunu. Je zo všetkých hrobov tohto typu najkrajší. Preto ho aj volajú tomba bella, krásny hrob.“

Denis hneď plný zvedavosti zamieril dovnútra hrobu a Elena ho nasledovala. Nadšene obdivoval majstrovské reliéfové maľby na stenách hrobky. Boli urobené vo veľmi pestrých farbách a boli ešte stále veľmi dobre zachované.

„Etruskovia museli byť dokonalí majstri umenia a architektúry“,

nevedel krotiť svoje nadšenie a obdiv nad týmito skutočnými prvými zakladateľmi európskej civilizácie a opýtal sa Eleny:

„Všetko je tu ale prázdne. Zaiste tu pôvodne muslo byť množstvo objektov. Mŕtvym ich pozostalí predsa štedro dávali do hrobov aj dary. Čo sa s nimi stalo?“

„Všetky veci, ktoré boli v hroboch najdené, sú umiestnené v početných múzeách, a to aj mimo Talianska."

Medzičasom už opäť boli na dennom svetle a Denis si obišiel celú hrobku a obdivoval ju aj zvonku.

Elena pokračovala ďalej:

pokračovanie nasleduje