Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 210. pokračovanie

Elena bola v červeterskej nekropole už niekoľkokrát, ale zakaždým keď do nej opäť prišla, zmocňoval sa jej pocit extázy a mala dojem, že nejaký čarodejník ju preniesol do tajuplného sveta Etruskov. To bol aj jej svet a náruživo ho obdivovala a jej obsiahle poznanie o tejto dávnej civilzácii, oveľa staršej ako bola civilizáciea starého Ríma, ju s ňou spájalo oveľa intímnejšie ako iných ľudí, ktorí navštívili etruské hrobky.

Malo to však ešte jeden dôvod. A bol to veľmi zvláštny dôvod. Neraz sa u nej dostavil pocit, že v jej žilách koluje aj etruská krv a viackrát sa jej prisnil ten istý podivný sen v malých obmenách. V tom sne bola etruskou princeznou z mesta Tarquinia (jedno z dvanástich najvýznamnejších etruských miest, ktoré tvorili takzvaný zväz dvanástich). Jej otec, kráľ mesta, padol pri jeho obliehaní rímskymi légiami. Ju chytil jeden z legionárov v pivnici ich paláca, kam ušla. Znásilnil ju a potom prepichol mečom jej prsia. Tak vžd končili jej etruské sny.

Zvláštne veľmi však bolo to, že pod ľavým prsníkom mala materské znamienko.

Elenu Etruskovia a ich história fascinovli už od detstva a bola by veľmi rada študovala etruskológiu na univerzite. Pochádzala však z veľmi chudobnej rodiny a rodičia nemali peniaze na jej štúdiá, a tak po maturite išla pracovať.

Svojej záľube  - dejinám Etruskov a Ríma -  sa venovala vo voľnom čase po práci. Navštevovala knižnice, múzeá i archívy, a tak sa čoraz viac dozvedala o etruskej kultúre a histórii.

„Nekropola je obrovská a celú ju určite nemôžeme prejsť. Myslím tým, že nebudeme môcť ani zďaleka navštíviť každú hrobku. To napokon ani nemá význam. Musíš vedieť, že celkove je tu až okolo 3 000 tumuli. Z nich je vykopaných a verejnosti sprístupnených len čosi viac ako 500“,

rozprávala Elena Denisovi, keď už kráčali hlavnou cestou nekropole. Etruské mesto, ktorému táto nekropola patrila, sa volalo Caere a patrilo k najdôležitejším mestám Etrúrie. Keď vo 4. storočí pr.n.l. sa začali boje medzi Rímom a Etruskami, ktoré trvali niekoľko storočí – a ktoré skončili totálnou porážkou národa Etruskov a jeho úplným vykynožením – muselo Caere najprv akceptovať istú potupnú závislosť od Ríma.

Tá ale napokon vyvrcholila v jeho úplnom podriadení sa Rímu a v jeho postupnom upadnutí do bezvýznamnosti. V stredoveku sa scvrklo už len na malú nepatrnú osadu. Táto osada sa potom v ďalších storočiach vyvinula k dnešnému Cerveteri. Toto meno znamená doslova staré Caere. Dnes v Cerveteri pripomína zašlú starú etruskú slávu len niekoľko nepatrných zvyškov múrov.“

Pokračovanie nasleduje