Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 202. pokračovanie

Pantheon - tento grandiózny chrám všetkých rímskych bohov už ale nie je pôvodnou stavbou z roku 27 p. n. l., ktorá bola zničená, ale pochádza z čias cisára Hadriána, zo začiatku 2. storočia.

Aj tu posedávalo a postávalo množstvo ľudí. Bolo to obľúbené a vyhľadávané miesto tak turistami, ako aj Rimanmi. A Ginette aj tu priťahovala na seba, ako všade, kde sa objavila, množstvo nielen mužských očí.

Dnes večer sa dostali domov, do hotela, oveľa skôr ako predošlý deň. Nebolo ešte ani desať hodín, keď prišli do penziónu.

Keď vchádzali do dverí, tak práve prechádzala chodbou Elena. Pozdravili sa a objali sa a Elena si vypočula, ako strávili deň a kde všade boli. Potom im povedala, že ju prišla navštíviť veľmi dobrá priateľka, veľmi zaujímavá a múdra žena, zaoberajúca sa už mnoho rokov indickou filozofiou. Prežila tri roky v Indii, kde spoznala niekoľkých významných indických znalcov starých indických učení.

Navrhla im, že ak nie sú veľmi unavení, aby prišli do jej súkromnej hosťovskej izby, kde s ňou bude sedieť.

Ginette a Denis nadšene súhlasili a povedali jej, že sa len krátko osviežia na svojej izbe a prídu.

Už po po nejakých dvadsiatich minútach sedeli manželia Čarneckí v Eleninej priestrannej izbe pod veľkým lustrom z benátskeho skla, v spoločnosti Eleny a jej priateľky, Marty Walterovej, prešedivelej štíhlej dámy, asi šesťdesiatničky (neskôr im prezradila, že už má sedemdesiat rokov), s príjemnou tvárou a neobyčajne teplými, modrosivými očami, vyžarujúcimi silný intelekt.

Pochádzala z Nemecka, z Hamburgu, ale žila už štyridsaťpäť rokov v Ríme. Bola už niekoľko rokov vdovou, jej taliansky muž zomrel na rakovinu. Po vypuknutí vojny, keď Hitler napadol Sovietsky Zväz, odišla sklamaná a zhnusená nemeckým fašizmom do Talianska, kde sa už skoro vydala za Rimana, s nemeckým menom Walter.

Vyštudovala žurnalistiku a indológiu. Venovala sa už viac ako tridsať rokov intenzívne štúdiám a výskumu prastarej indickej kultúry a filozofie. Bola aj autorkou niekoľkých kníh a článkov na túto tematiku.

Elenu poznala už veľa rokov. Bývala neďaleko nej, vo vedľajšej ulici a priateľstvo, ktoré obe ženy spájalo, spočívalo na tom, že si boli nielen ľudsky veľmi blízke, ale si boli blízke aj intelektom. Aj Elena sa zaujímala už roky o všetko, čo súviselo s Indiou a Marta Walterová zas mala enormný záujem o archeologické vedomosti svojej priateľky.

„India bola pre náš západný svet veľmi dlho - a pre veľkú väčšinu jeho obyvateľstva, včítane intelektuálov, ešte stále aj je – len exotickou a akousi rozprávkovou obrovskou krajinou, kde život odbieha diametrálne odlišne ako u nás v Európe. Kde ľudia cítili a mysleli v celkom iných kategóriách a úrovniach, ako ich poznal a používal Západ“,

rozhovorila sa pani Marta a temperamentne pokračovala ďalej, pričom bolo vidno, že téma je naozaj jej srdcovou i emocionálnou záležitosťou:

pokračovanie nasleduje